CYIL vol. 13 (2022)

CYIL 13 ȍ2022Ȏ COMMAND RESPONSIBILITY FOR CRIMES COMMITTED BY PRIVATE MILITARY… COMMAND RESPONSIBILITY FOR CRIMES COMMITTED BY PRIVATE MILITARY AND SECURITY COMPANIES František Tóth Abstract: The present article analyzes the applicability of the doctrine of command (or superior) responsibility for crimes committed by the employees of private military and security companies (PMSC) subordinated to military commanders or civilian senior officials responsible for company management. Employees of PMSC also commit crimes under international law but unlike soldiers within the armed forces, the system of order and obedience in many cases presumably does not exists. However, if the international community wants to prevent impunity for crimes committed by private contractors, all possible options on how to bring the perpetrators of these crimes to justice must be analyzed. A way to prevent impunity for such crimes could be the application of the doctrine of command or superior responsibility. According to this doctrine, stipulated in Article 28 of the Rome Statute, the liability of a military commander or civilian superior is extended namely for their failure to prevent, repress, or report the crimes of persons subordinated to them. If this doctrine could be interpreted with flexibility, it could apply to the crimes committed by PMSC employees or lower-ranking civilian officials. Military commanders or senior civilian officers could be held responsible for the actions of persons subordinated to them especially due to the failure to prevent such violations of international law. As a result, international criminal law could serve effectively to end impunity for the conduct of PMSC. Nevertheless, such an approach requires a thorough analysis. Resumé: Tento článok analyzuje použiteľnosť doktríny zodpovednosti velenia (alebo nadriadeného) za zločiny spáchané zamestnancami súkromných vojenských a bezpečnost ných spoločností (SVBS) podriadených vojenským veliteľom alebo civilnému riadiacemu personálu zodpovednému za riadenie spoločnosti. Zamestnanci SVBS sa taktiež dopúšťa jú zločinov podľa medzinárodného práva, ale na rozdiel od vojakov v ozbrojených silách systém rozkazov a poslušnosti v mnohých prípadoch pravdepodobne neexistuje. Ak však chce medzinárodné spoločenstvo zabrániť beztrestnosti za zločiny spáchané súkromnými kontraktormi, je potrebné uskutočniť analýzu všetkých do úvahy prichádzajúcich možností, ako postaviť páchateľov týchto zločinov pred spravodlivosť. Spôsobom, ako zabrániť bez trestnosti za spáchanie takýchto zločinov by mohlo byť uplatnenie doktríny zodpovednosti velenia alebo zodpovednosti nadriadeného. Podľa tejto doktríny, uvedenej v článku 28 Rím skeho štatútu, zodpovednosť vojenského veliteľa alebo civilného nadriadeného sa rozširuje najmä vtedy, keď nezabráni, nepotlačí alebo neoznámi zločiny spáchané osôb podriade ných jeho osobe. Ak by bola táto doktrína interpretovaná flexibilne, mohla by sa vzťahovať na zločiny spáchané zamestnancami SVBS alebo nižšie postavenými civilnými predstavi teľmi (spoločnosti). Vojenskí velitelia alebo riadiaci civilní zamestnanci by mohli byť braní na zodpovednosť za činy im podriadených osôb najmä z dôvodu zlyhania pri predchádzaní takýchto porušení medzinárodného práva. V dôsledku toho by medzinárodné trestné právo mohlo účinne slúžiť pre účely skoncovania s beztrestnosťou za konanie SVBS. Takýto prí stup si však vyžaduje dôkladnejšiu analýzu. Key words: responsibility; command; superior; private military and security companies; impunity

207