MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Situácia ovplyvnila aj ekonomické aktivity žien, keďže sa im sťažilo chodiť na trh alebo vykonávať bežné obchodné činnosti. Obavy zo zatknutia a trestov viedli mnohé ženy k tomu, že svoje aktivity mimo domova obmedzili na minimum, a niektoré sa rozhodli vôbec nevychádzať. Napätie vyústilo do protestu miestnych žien, ktoré sa postavili proti prísnym pravidlám obliekania a obmedzeniam pohybu, najmä proti svojvoľnému zadr žiavaniu. Právo nebyť vystavený mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu za obchádzaniu bolo taktiež závažne porušované. Nútené manželstvá často zahŕňali se xuálne násilie, pričom znásilnenia sa vyskytovali aj počas zadržiavania žien a dievčat. Tieto činy porušovali základné práva obetí na telesnú integritu, a navyše ich pripravili o ochranu pred otroctvom alebo nevoľníctvom. V dôsledku vyššie uvedených skutkov došlo k vážnym zásahom do základných práv obyvateľov Timbuktu, najmä žien a dievčat. Tieto akty viedli k porušeniu práva na slo bodu pohybu a práva nebyť diskriminovaný. Takéto činy sú v rozpore s medzinárod ným právom a napĺňajú definíciu prenasledovania ako zločinu proti ľudskosti. Prenasledovanie môže byť rodovo podmienené, ak sú mužskí a ženskí príslušníci skupiny terčom útokov rôznym spôsobom. V danom prípade bolo podľa páchateľov (príslušníci skupín Ansar Dine a AQIM) povinnosťou žien zostať doma, starať sa o deti a o domácnosť. Vo všeobecnosti boli presvedčení, že by ženy mali zostať doma. Okrem pravidiel vzťahujúcich sa na celú populáciu Timbuktu, boli prijaté špecifické pravidlá zamerané na ženy a dievčatá a ich porušovanie bolo obzvlášť tvrdo trestané, vráta ne rodovo špecifického násilia. Medzi tieto osobitné pravidlá patril kódex obliekania žien a dievčat, ktoré nemohli opustiť svoj domov bez závoja a zahalenia tela. Taktiež nemohli po určitom čase v noci vyjsť sami von. Boli ustanovené hliadky, ktoré mali kontrolovať správnu implementáciu pravidiel o obliekaní žien. Ženy, ktoré porušili pravidlá, boli zadržiavané vo veľmi malej miestnosti, ktorú niektorí nazývali „ženské väzenie,“ v zlých podmienkach, kde boli niektoré ženy vystavené znásilňovaniu. Tieto pravidlá a zákazy uvalené osobitne na ženy a ich presadzovanie mali významný vplyv na všetky aspekty života žien v Timbuktu. Pre ženy bolo ťažké pokračovať v bežnom živote a báli sa vychádzať von, čím drasticky obmedzili svoje aktivity mimo domova, a to zo strachu zo zatknutia a trestu. Ženy tiež cítili, že môžu byť potrestané „za čokoľ vek“, a niektoré ženy už neopúšťali svoj domov vôbec. 59 Stanovené pravidlá vyžadovali aj od mužov, aby dodržiavali určité pravidlá týkajú ce sa ich vzhľadu, avšak existovali zásadné rozdiely v spôsobe, akým sa tieto pravidlá uplatňovali a presadzovali v porovnaní s pravidlami a zákazmi týkajúcimi sa žien. MTS si bol vedomý len jediného prípadu, keď bol fyzicky potrestaný za porušenie pravidiel obliekania muž. Naproti tomu bolo preložených množstvo dôkazov o ženách, ktoré boli zatknuté, zadržiavané, bité či bičované za čo i len menšie porušenia pravidiel ob

59 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1561–1570.

102