MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

vyplýva aj zo znenia RŠ MTS, ktorý nehovorí o spojitosti len s iným zločinom v ju risdikcii súdu a ale aj o spojitosti s činom, uvedenom v čl. 7 ods. 1 RŠ MTS. Tým sa zločin proti ľudskosti prenasledovania stáva plnohodnotne samostatným zločinom proti ľudskosti, nielen „pomocným zločinom“ ( auxiliary crime ), ktorý je súčasťou ob žaloby len popri iných zločinoch, resp. ktorý je možné spáchať len popri inom zločine. Jeho praktický význam by sa tak redukoval na úroveň priťažujúcej okolnosti. Postačuje tak, že prenasledovanie dosiahlo potrebnú závažnosť a bolo spojené s určitým činom uvedenom v čl. 7 ods. 1 RŠ MTS, ako je napríklad vražda, mučenie, znásilnenie alebo iný neľudský čin, hoci by tento čin (sám o sebe) nebol zločinom proti ľudskosti. 54 Spojitosť môže byť vnímaná voľnejšie. Nemusí znamenať, že samotné prenasledova nie je páchané týmito činmi, ale že prenasledovanie má určitú spojitosť s ich páchaním v širšom zmysle. Túto spojitosť musí mať prenasledovanie ako také, nie aj všetky činy, ktorým je prenasledovanie páchané. 55 A práve toto bol jeden z dôvodov disentu sudkyne Akane, 56 podľa ktorej každý sa súvislosť musí týkať každého z činov prenasledovania. Táto požiadavka, podľa nej, má za účel nekriminalizovať na medzinárodnej úrovni všetky dis kriminačné praktiky. Takto široké chápanie prenasledovania, ako ho poňal súdny senát, môže viesť k nadmernej kriminalizácii, resp. k „všezahrňujúcemu bodu obžaloby,“ a tiež aj k porušeniu práva obvineného, aby boli body „označené v obžalobe dostatočne jasne.“ Napokon k diskriminačnému úmyslu ( dolus specialis ) súdny senát uviedol, že tento možno vyvodiť zo všeobecného správania páchateľa, ako aj z okolností spáchania trestného činu. 57 V danom prípade MTS konštatoval odňatie ( deprivation ) viacerých základných práv. 58 Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva bolo výrazne potláčané pro stredníctvom pravidiel a zákazov, ktoré nútili obyvateľov mesta Timbuktu prijímať a praktizovať náboženstvo striktne podľa konkrétnej interpretácie. Tieto opatrenia za sahovali do každodenného života, napríklad študentkám bolo zakázané zúčastňovať sa na vyučovaní bez pokrytia hlavy. Ženy a dievčatá čelili viacerým obmedzeniam týkajú cim sa ich vzhľadu a pohybu vo verejnom priestore. Bolo im zakázané nosiť oblečenie odhaľujúce tvar tela alebo vyrobené z priesvitného materiálu, používať určité kozme tické výrobky či predlžovať vlasy. Nemohli opustiť svoje domovy bez závoja a úplného zahalenia tela a riskovali zatknutie, ak sa pohybovali vonku v neskorých nočných hodi nách. Tieto pravidlá ženy nútili zostať doma, čím sa výrazne obmedzovala ich sloboda. 54 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1208–1209. 55 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1210. 56 ICC, Separate and Partly Dissenting Opinion of Judge Tomoko Akane. § 95 a nasl. Online: https:// www.icc-cpi.int/sites/default/files/CourtRecords/0902ebd1808b5d31.pdf. 57 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1212. 58 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1527 a nasl.

101