MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

K prvému bodu senát prvého stupňa uviedol, že môže ísť o širokú škálu činov, „ako sú obmedzenia pohybu na určité miesta a časy, vylúčenie z povolaní, odopretie prí stupu k verejným službám a obmedzenia rodinného života… V tomto kontexte môže mať odňatie [práv], či už konaním alebo opomenutím, alebo ich kombináciou, rôz nu závažnosť, od „zabitia až po obmedzenie typu profesií, ktoré sú prístupné cieľovej skupine“. 47 Akt prenasledovania taktiež nemusí byť fyzický. Diskriminačné príkazy, politiky, rozhodnutia alebo iné nariadenia, za predpokladu, že porušujú základné práva a dosahujú potrebnú úroveň závažnosti, môžu byť základom prenasledovania.“ 48 Činy, ktorými je možné spáchať zločin proti ľudskosti prenasledovania môžu byť tie, ktoré sú vymenované v čl. 7 ods. 1, ako je vražda, mučenie alebo sexuálne otroctvo, v závislosti od okolností ale súd môže vyhodnotiť ako relevantné aj iné činy, ktoré odnímajú základné práva. Ak dosiahne potrebnú úroveň závažnosti, môže ísť aj len o jeden čin. Mnohosť činov nie je súčasťou skutkovej podstaty zločinu proti ľudskosti prenasledovania. Pravdepodobne budú ale typickejšie prípady viacerých činov, ktoré dosiahnu potrebnú intenzitu kumulovaním ich následkov. 49 Pri druhom bode súdny senát odmietol argument obhajoby, 50 keď uviedol, že čl. 7 ods. 1 RŠ uvádza zakázané dôvody pre diskrimináciu, nie chránené skupiny (ako je tomu naprí klad pri genocíde v čl. 6). Iným slovom, prenasledovanou skupinou môže byť akákoľvek identifikovateľná skupina – napríklad skupina určená pobytom alebo geograficky (v danom prípade obyvateľstvo Timbuktu) – keďže v čl. 7 nie je uvedený výpočet skupín. Dokonca, skupina môže byť definovaná aj negatívne – cieľom prenasledovania môžu byť osoby, ktoré do určitej skupiny nepatria. Teda členovia skupiny nemusia samých seba vnímať ako členov identifikovateľnej skupiny – napríklad falošní, ignorantní moslimovia. 51 K tretiemu dôvodu súdny senát stručne uviedol, že výpočet diskriminačných dôvo dov je demonštratívny a môže dôjsť aj ku kumulácii dôvodov, hoci aj jeden dôvod je postačujúci. 52 Významným je výklad prvku „v spojitosti.“ Na rozdiel od predchádza júcej judikatúry, 53 súdny senát zaujal postoj, že zločin proti ľudskosti prenasledovania nemusí byť spáchaný v spojitosti s iným zločinom v jurisdikcii MTS. Uvedený postoj 47 ICTY, Prosecutor v. Dusko Tadic et al. , Trial Judgment, Case No. IT-94-1-T, 7 May 1997. § 707. 48 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1202. 49 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1204–1205. 50 ICC, Defence Final Brief , ods. 573–574. Online: https://www.legal-tools.org/doc/2ukqme/. 51 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1206, 1559. 52 ICC, Prosecutor v. Al Hassan Ag Abdoul Aziz Ag Mohamed Ag Mahmoud , Trial Judgment, Case No. ICC 01/12-01/18, 26 June 2024. § 1207. 53 Konkrétne v chartách medzinárodných vojenských tribunálov v Norimbergu a v Tokiu. V štatútoch me dzinárodných trestných tribunálov pre bývalú Juhosláviu a pre Rwandu nebola definícia prenasledovania bližšie uvedená.

100