MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

absencie súhlasu zo strany štátu Izrael, ale je spochybňované aj vo svetle princípu kom plementarity. Je to preto, že podľa explicitných podmienok článku 17 Rímskeho štatú tu v spojení s článkom 1 rozhodovanie súdneho mechanizmu Súdu závisí okrem iného od naplnenia podmienky neprípustnosti. Medzi tieto podmienky nepochybne patrí aj zásada komplementarity, ergo MTS má konať len vtedy, ak dôjde k nedbanlivosti alebo neschopnosti na strane príslušného štátu, ktorý má viesť vyšetrovanie a konanie voči svojmu občanovi, ktorý je označený za podozrivého. „Závažnosť“: Súd sa má zaoberať len najzávažnejšími trestnými činmi a nie všetkými prípadmi, pri ktorých existuje podozrenie, že bol spáchaný trestný čin v rámci jeho jurisdikcie. Závažnosť trestných činov sa okrem iného odvodzuje od ich rozsahu, počtu zabitých alebo zranených a povahy činov (ako príklad možno uviesť incident flotily Mavi Marmara v roku 2010, pri ktorom izraelské ozbrojené sily ovládli niekoľko plavi diel pokúšajúcich sa narušiť námornú blokádu pásma Gazy, čo malo za následok smrť deviatich osôb, MTS vykonal predbežné preskúmanie, pričom prokuratúra rozhodla, že hoci existuje dôvodné podozrenie, že boli spáchané vojnové zločiny, incident nepre kračuje hranicu závažnosti oprávňujúcu na začatie trestného stíhania). Pokiaľ ide o za týkacie rozkazy voči Netanjahuovi a Gallantovi a tvrdenia o vyhladovaní a odmietnutí humanitárnej pomoci, Izrael nesúhlasí s postojom prokurátora, pokiaľ ide o zákonnosť postupu v kontexte porušovania vojnových zákonov. Prokurátor MTS pritom založil svoje rozhodnutie okrem iného na tvrdení, že Izrael vykonáva „kolektívne trestanie civilného obyvateľstva“. Proti tomuto názoru sa však ozývajú oponujúce hlasy 24 spo chybňujúce správnosť, úplnosť a konzistentnosť vyšetrovania prokurátora s tvrdením, že „na základe našich pozorovaní sa nedomnievame, že dôkazy skutočnej operačnej praxe v žiadnom prípade nepotvrdzujú obvinenia z politík [navrhnutých] na úmyselné útoky na civilistov a že úsilie Medzinárodného trestného súdu týkajúce sa zatykačov na izraelských národných lídrov sú neopodstatnená“. 25 Okrem toho do úvahy by mala byť braná aj otázka práva na sebaobranu, keďže hrá hlavnú úlohu v reakcii Izraela na udalosti zo 7. októbra 2023, hoci zodpovednosť štátu a individuálna trestná zodpovednosť jeho lídrov sú v medzinárodnom práve dva samostatné inštitúty. Ako zdôrazňuje Geir Ulfstein, „veľký dôraz sa kladie na izraelské porušovanie medzinárodného humanitárneho práva ( ius in bello ) a možnú genocídu v Gaze. Menej pozornosti sa venuje právu Izraela na sebaobranu ( ius ad bellum ) proti teroristickému útoku zo 7. októbra 2023“. 26 Niet pochýb o tom, že Izrael má právo 24 Napr.: Vojenská skupina na vysokej úrovni (The High Level Military Group – HLMG) uplatnila amicus curie podanie. 25 TELLER, N., ‘High level military group challenges ICC’s arrest warrants against Israeli leaders’ (JPOST, 19 August 2024) citováno 11. 8. 2025. 26 UFSTEIN, G., ‘Does Israel have the right to self-defence – and what are the restrictions?’ (Blog of the European Journal of International Law (EJIL:Talk!), 2014) citováno 11. 8. 2025.

131