MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

stíhať najzávažnejšie porušenia medzinárodného práva. 3 Slovenská republika nezostala v snahe o zriadenie tohto súdneho orgánu pozadu a v jej mene bol Rímsky štatút podpísaný 23. decembra 1998. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Štatútom uznesením č. 1987 z 3. apríla 2002 a súčasne rozhodla, že ide o zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Následne ho prezident republiky ratifikoval a na základe čl. 126 nadobudol platnosť 1. júla 2002. 4 Ratifikáciou Rímskeho štatútu sa SR zaviazala poskytovať MTS plnú spoluprácu pri vyšetrovaní a stíhaní zločinov v jeho jurisdikcii (čl. 86 a čl. 87 ods. 1 Štatútu). Po vypustení zákazu extradície z Ústavy SR bol novelou z júna 2001 doplnený § 21 ods. 1 Trestného zákona (140/1961 Zb.) o zákaze vydania občana Slovenskej republiky cudziemu štátu na trestné stíhanie, či na výkon trestu ustanovením, že to neplatí, ak vyhlásená medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, kto rým je SR viazaná, ustanovuje povinnosť občana vydať. Spoluprácu štátov s Medzinárodným trestným súdom je možné klasifikovať ako medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach. Pod všeobecný pojem me dzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach sme zaradili vydávanie osôb, tranzit územím, žiadosť o právnu pomoc v užšom zmysle (t. j. dožiadanie), prevzatie a odovzdanie trestného konania a uznanie a výkon rozhodnutia. 5 Z tejto perspek tívy je možné termín právny styk s cudzinou, ktorý je používaný v V. hlave zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (TP), považovať za synonymum medzinárodnej justičnej spolupráce. Prax však aj naďalej pojmy ako dožiadanie v cudzom štáte, resp. dožiadať právnu pomoc v cudzom štáte používa. Skutočnosť, že pojem právnej pomoci nebol v TP používaný ani definovaný, nepociťovala prax ako problém a pravdepodob ne to tak nebude ani v budúcnosti. 6 Rímsky štatút k pojmu medzinárodnej justičnej spolupráce pristupuje odlišne, keď rozoznáva dva druhy justičnej spolupráce, a to odovzdanie osoby MTS podľa čl. 89 Rímskeho štatútu a iné formy spolupráce špecifikované v článku 93 Štatútu. Je však nepochybné, že jednou z foriem medzinárodnej justičnej spolupráce je tiež výkon tres tov uložených rozsudkami MTS podľa čl. 103 Rímskeho štatútu. Keďže MTS nedispo nuje vlastným donucovacím aparátom, 7 je úplne závislý od právnej pomoci poskyto 3 LISÁNSKY, M. Medzinárodný trestný súd a SR, Právny obzor , 2002, roč. 85, č. 4. 4 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky 333/2002 Z. z. Rímsky štatút medzi národného trestného súdu. 5 MUSIL, J.; KRATOCHVÍL, V.; ŠÁMAL, P. Kurs trestního práva . Trestní právo procesné. 3. prepracované a doplnené vydanie. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 1038–1039. Porovnaj s: IVOR, J. a kol. Trestné právo procesné . Bratislava: Iura Edition, 2006. 6 NOVOTNÁ, J. Právní pomoc v cizím státe v přípravném řízení trestním. 3. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 237. 7 MIKLÍK, F. Štatút Medzinárodného trestného súdu a právny poriadok Slovenskej republiky, Justičná revue , 2002, č. 11, s. 1270.

140