MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

2. Právna pomoc v užšom zmysle (dožiadanie) Právna pomoc v užšom zmysle je vôbec najrozšírenejšou formou medzinárodnej jus tičnej spolupráce v trestných veciach, a to najmä preto, že v rámci zachovania suvereni ty štátov nie sú štáty oprávnené (až na niekoľko špecifických výnimiek) vykonávať úko ny trestného konania mimo svojho územia, a musia preto využívať pomoc ostatných štátov. 9 Právnou pomocou v užšom zmysle, čiže dožiadaním, sa rozumejú „ úkony, ktoré sa na žiadosť orgánov Slovenskej republiky vykonávajú v cudzine, resp. úkony, v Slovenskej republike vykonávajú na žiadosť cudzozemských orgánov “. 10 Všeobecná definícia dožia dania však nie je príliš vhodná pre špecifickú formu dožiadania medzi MTS a s ním spolupracujúcimi štátmi, aj keď základný princíp možno označiť ako totožný. Pod pojem právna pomoc v užšom zmysle, ako ho chápe Rímsky štatút, sa začleňu je najmä identifikácia a zisťovanie miesta výskytu osôb, vecí, zabezpečenie a predkla danie dôkazov, vypočúvanie osôb, doručovanie písomností, ochrana obetí a svedkov a pod. Demonštratívny výpočet jednotlivých foriem tejto právnej pomoci je obsiah nutý v článku 93 ods. 1 Rímskeho štatútu. Je dôležité spomenúť, že niektoré z týchto foriem právnej pomoci nie sú procesnej povahy, ale ide skôr o policajné úkony (napr. identifikácia osôb alebo zisťovanie výskytu veci). 11 V tejto súvislosti je vhodné pouká zať na skutočnosť, že MTS môže žiadať o právnu pomoc už v štádiu jednoduchého preverovania, teda ešte pred samotným začatím trestného stíhania. Zároveň prípravné konanie pred MTS nie je ukončené klasickým podaním obžaloby, ale iba tzv. po tvrdením obvinenia (čl. 61 Rímskeho štatútu upravuje tzv. Confirmation of charges), ktoré však nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s inštitútom obžaloby. Na určenie príslušnosti ústredných orgánov je tak rozhodujúci až okamih začatia hlavného pojed návania, a nie podanie obžaloby. 12 Žiadosť sa podáva písomne a mala by obsahovať najmä opis, účel a dôvody požado vanej pomoci, údaje o pobyte a totožnosti osoby, opísanie základných okolností a pod. (čl. 96 ods. 1 a 2 Rímskeho štatútu). V SR sa v zmysle § 480 TP zase len primerane použijú ustanovenia V. časti TP, čo vypovedá o prílišnej skromnosti slovenskej práv nej úpravy a neexistencii odkazu na použitie už uvedeného Rokovacieho a dôkazného poriadku MTS. S otázkou právnej pomoci v užšom zmysle súvisí tiež dožiadanie opačné, t. j. smeru júce od štátu k MTS, ktorý môže byť dožiadanou stranou pri stíhaní zločinov uprave 9 MUSIL, J.; KRATOCHVÍL, V.; ŠÁMAL, P. Kurs trestního práva. Trestní právo procesné . 3. prepracované a doplnené vydanie. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 1044–1045. 10 ŠÁMAL, P. a kol. Trestní řád. Komentář. II. díl (§ 180 až 471) . 5. doplněné a přepracované vydání. Praha: C. H. Beck, 2005, s. 2639. 11 REPÍK, B. Problémy implementácie Štatútu Medzinárodného trestného súdu do trestného práva Slovenskej republiky, Problémy implementace Statutu Mezinárodního trestního soudu do právního řádu. Zborník príspevkov zo seminára usporiadaného Českou národnou skupinou Medzinárodnej spoločnosti pre trestné právo . 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2004, s. 49. 12 Dôvodová správa k ZMJS k § 156.

142