MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

štatúte MTS Umožňuje tiež štátom rozhodnúť sa pre spoluprácu v súvislosti s ďalší mi zločinmi uvedenými v prílohách Dohovoru, vrátane dodatkov o vojnových zloči noch k štatútu MTS, mučeniu, ako je definované v Dohovore proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, núteným zmiznutiam, ako sú definované v Medzinárodnom dohovore o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a zločinu agresie, ako je kodifikovaný v článku 8bis Rímskeho štatútu. Hoci bol Dohovor pôvodne navrhnutý ako čisto zmluva o vzájomnej právnej pomoci, forma v akej bola zmluva nakoniec prijatá, je oveľa širšia. Dohovor vy žaduje, aby ratifikujúce štáty uskutočnili tieto tri veci: (1) kriminalizovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu (ako sú definované v štatúte MTS a reprodukované v článku 5 Dohovoru); (2) vykonávať jurisdikciu nad páchateľmi obvinenými z takýchto trestných činov (článok 8 Dohovoru); a (3) poskytovať vzájomnú právnu pomoc týkajú cu sa vydávania, súdneho konania a výkonu trestných sankcií vo vzťahu k páchateľom. Odstraňuje tiež premlčacie lehoty týkajúce sa trestných činov uvedených v článku 5 (článok 11), stanovuje možnú zodpovednosť právnických osôb (článok 15), obsahu je ustanovenia o ochrane údajov (článok 16), vytvára nástroj pre budúce stretnutia zmluvných štátov (články 84 – 85) a obsahuje ustanovenie o riešení sporov, ktoré po skytuje možnosť arbitráže s odvolaním sa na Medzinárodný súdny dvor, ak to zlyhá, týkajúce sa „[a]kéhokoľvek sporu medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi tý kajúceho sa výkladu alebo uplatňovanie tohto dohovoru. Technické aspekty Dohovoru o vzájomnej právnej pomoci sú obsiahnuté v článkoch 20 až 80 dohovoru. Text je bohatý a komplexný a poskytuje rozsiahle možnosti spolupráce vrátane určenia ústred ných orgánov (články 20-21) a dlhý zoznam možných opatrení vzájomnej právnej pomoci uvedených v článku 24. Poskytuje možnosť skrytých vyšetrovaní (článok 40), ustanovenie, ktoré bude v praxi pravdepodobne kontroverzné a z ktorého sa zmluvné strany môžu odhlásiť (článok 92); zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov (články 41 – 42); medzinárodná spolupráca na účely konfiškácie príjmov z trestnej činnosti (článok 45); odovzdanie trestného konania (článok 48); a rozsiahle ustanovenia o vy dávaní (články 49 – 65). Podľa článku 90 Dohovor nadobudne platnosť, keď ju ratifikujú tri štáty – zdanlivo nízky počet pre veľkú multilaterálnu zmluvu zahŕňajúcu hlavné medzinárodné zločiny, hoci je v súlade so Zmluvou Rady Európy o vzájomnej pomoci v trestných veciach z roku 1959. Pre porovnanie, Dohovor o organizovanom zločine si na nadobudnutie platnosti vyžadoval 40 ratifikácií. Iniciatíva MLA nasledovala príklad Komisie OSN pre medzinárodné právo pri na vrhovaní článkov novej zmluvy o zločinoch proti ľudskosti tým, že za východiskový bod vzala ustanovenia MLA Dohovoru o organizovanom zločine, ako aj ustanovenia nachádzajúce sa v iných vzájomných dohodách a nástrojoch právnej pomoci, vrátane Európskeho dohovoru o vzájomnej právnej pomoci a Modelovej zmluvy OSN o vy dávaní osôb. Zámerom bolo prijať rozšírené ustanovenia o vzájomnej právnej pomoci,

148