MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

ktoré už existujú v zmluvách o nadnárodných zločinoch a začleniť ich do režimu spo lupráce pre hlavné medzinárodné zločiny. Švajčiarsko najskôr rozoslalo alternatívnu verziu návrhu Dohovoru, ktorá by odstrá nila definície trestných činov, na ktoré sa vzťahuje Dohovor na základe toho, že nový Dohovor by sa tak ukázal užitočnejší pre štáty, ktoré ešte nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a podobne ako iné zmluvy o vzájomnej právnej pomoci, by mali jednoducho poskytovať rámec pre vzájomnú právnu pomoc založenú na obojstrannej trestnosti. Zatiaľ čo švajčiarsky návrh mal aj praktickú výhodu v tom, že umožnil prijatie zmluvy o vzájomnej právnej pomoci bez akéhokoľvek potenciálneho konfliktu s vznikajúcou zmluvou o zločinoch proti ľudskosti, túto pozíciu nakoniec odmietla zá kladná skupina. Objavili sa aj ďalšie oblasti sporu. Francúzsko, podporované Spojeným kráľovstvom, sa snažilo zmeniť a doplniť ustanovenia Dohovoru o jurisdikciu tak, aby sa výkon univerzálnej jurisdikcie stal diskrečnou zmenou a doplnením ustanovení o jurisdikcii a aut dedere aut iudicare . Proti tomu sa postavili ostatné štáty, ako aj občianska spoločnosť a nakoniec to odmietli. Ďalšia oblasť nezhody sa objavila v sú vislosti s otázkou výhrad: v návrhu Dohovoru z novembra 2022 sa v článku 85 ods. 1 uvádzalo, že nie sú povolené žiadne iné výhrady ako tie, ktoré sú špecificky ustanovené. Prijatý Dohovor povoľuje výhrady k ustanoveniam o špeciálnych vyšetrovacích tech nikách, vrátane elektronického sledovania; využívanie skrytých vyšetrovaní a cezhra ničných pozorovaní; a ustanovenia o urovnávaní sporov, z ktorých sa štáty môžu od hlásiť. Počas rokovaní o zmluve o vzájomnej právnej pomoci vyvstali otázky týkajúce sa definícií trestných činov v Dohovore. Keďže základná skupina chcela zahrnúť definície, nakoniec sa rozhodla ponechať definície Rímskeho štatútu bez zmeny, okrem vypustenia definície pohlavia v článku 7 ods. 3 štatútu MTS o zločinoch proti ľudskosti, čo urobila aj Komisia OSN pre medzinárodné právo. Pretože mnohé štáty upravili svoje vlastné ná rodné definície týchto trestných činov, niektoré z týchto štátov, vrátane Kanady, vyjadrili počas rokovaní obavy o definície v Dohovore. Zatiaľ čo Dohovor o vzájomnej právnej pomoci obsahuje ustanovenia, ktoré sa snažia umožniť rozvoj medzinárodného obyčajo vého práva mimo zmluvy (článok 4), ako aj iné definície trestných činov, ktoré sa objavia v iných medzinárodných dohodách (článok 5), skutočnosťou je, že Dohovor je vo svojej súčasnej podobe nepopierateľne viazaný na Rímsky štatút. Zároveň ale MTS nie je zmluvnou stranou Dohovoru a tak sa použije len medzi zmluvnými stranami. Medzinárodné trestné súdy sa spomínajú len v čl. 51, ktorý upravuje dôvody na odmietnutie vydania ak dožiadaný zmluvný štát prijal súbežne žiadosti od viac ako jedného štátu alebo príslušného medzinárodného trestného súdu alebo tribunálu a vyhovel jednej z takýchto žiadostí. Dohovor o vzájomnej právnej pomoci sa však nepochybne ukáže ako užitočný pre štáty, ktoré si želajú prehĺbiť spolu prácu s inými štátmi v oblasti najzávažnejších medzinárodných trestných činov, ktoré ešte nemajú zmluvy o vzájomnej právnej pomoci ani dohody o vydávaní osôb, ktoré by im to inak umožňovali.

149