MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Záver Spomenuté typy medzinárodnej justičnej spolupráce, t. j. dožiadanie a odovzdáva nie odsúdených osôb preto nie je potrebné upraviť zvláštnou medzinárodnou zmluvou, aj keď uzatváranie takýchto medzinárodných bilaterálnych zmlúv nie je primárne vy lúčené. Zmluvu o odovzdávaní odsúdených osôb tak už s MTS uzavreli napr. Fínsko, Rakúsko, Dánsko či Veľká Británia. 27 SR zotrvala na pôvodnej úprave v TP len s pros tým odkazom, že ustanovenia TP sa na žiadosti MTS použijú primerane, rovnako ako ustanovenia o odovzdaní osoby MTS a výkone rozsudkov MTS na území SR. Je pomerne nejasné, ako použiť ustanovenia tretej hlavy V. časti TP o uznaní a výko ne cudzích rozhodnutí „primerane“. Zjavne by sa uplatnil len zdĺhavý postup známy z horizontálnej spolupráce medzi suverénnymi štátmi, čo rozhodne neprispieva k efek tívnemu výkonu medzinárodnej trestnej spravodlivosti. V tomto prípade ide o tzv. ver tikálnu spoluprácu (na rozdiel od horizontálnej spolupráce medzi jednotlivými štátmi) a medzinárodnoprávne dokumenty, z ktorých vyplývajú predmetné záväzky, narábajú s pojmom „odovzdanie“ („ surrender“ ) namiesto „vydania“ páchateľov a osôb podozri vých zo spáchania trestných činov podliehajúcich jurisdikcii týchto medzinárodných súdnych orgánov, čo sa odrazilo aj na úprave v slovenskom Trestnom poriadku a v slo venskom alternáte Rímskeho štatútu MTS. Slovenská republika je len teoreticky legislatívne kompatibilná aj v oblasti spoluprá ce s Medzinárodným trestným súdom a príp. aj s ad hoc trestnými tribunálmi zria denými rezolúciami Rady bezpečnosti OSN (zatiaľ nebol zaznamenaný prípad, v kto rom by sa vyžadovala súčinnosť orgánov SR pri výkone medzinárodnej spravodlivosti za využitia inštitútov právneho styku s cudzinou (alebo plnenia záväzkov vyplývajúcich z príslušných medzinárodných zmlúv). Slovenská právna úprava totiž v § 480 TP uvá dza podľa nášho názoru medzinárodné súdy len ako všeobecný pojem. To spôsobuje nejasnosť výkladu, že či ide o všetky existujúce medzinárodné trestné tribunály alebo len o tie, na ktorých vzniku a činnosti SR participuje. Vychádzame z názoru, že keďže SR ratifikovala Rímsky štatút MTS, ktorý bol podnetom na príslušné zmeny TP, tak zákonodarca uvažoval len nad spoluprácou s MTS. Rovnako aj dôvodová správa k prí slušnému ustanoveniu TP o diferenciácii existujúcich medzinárodných súdov mlčí. 28 Nie je teda jasné, že či sa podľa predmetnej úpravy malo postupovať aj pri žia dostiach medzinárodných trestných tribunálov zriadených rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Odporúčame, aby sa prípadná zmena slovenského TP v tejto časti zamerala aj na diferenciáciu uvedených súdnych inštitúcií a mieru obligatórnosti, príp. spolu práce. V oblasti extradície Štatút sám nepožaduje pre Súd od zmluvných strán extra díciu osôb, ale len ich odovzdanie. V čl. 102 definuje aj ich rozdiel. Odovzdaním sa rozumie odovzdanie osoby Súdu, nie teda štátu, na základe Štatútu. Slovenská právna 27 Coalition for the International Criminal Court. Enforcement of Sentences [online] Dostupné z www: CICC, http://www.iccnow.org/imod=enforcement. 28 Dôvodová správa k TP, k § 481.

150