MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

úprava ustanovuje, že na odovzdávanie osoby MTS sa analogicky použijú ustanovenia upravujúce extradíciu medzi štátmi, čo na jednej strane nemusí spôsobovať praktické problémy pri aplikácii, ale z pojmového hľadiska nejde o totožný inštitút. V tomto prípade sme nedospeli k záveru, že je potrebná legislatívna zmena, ale v prípade, ak by sa slovenský zákonodarca inšpiroval českou právnou úpravou vo forme samostatného zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, bolo by vhodné tieto inštitúty precíznejšie rozlíšiť a použiť odkazy na konkrétne ustanovenia o vydávaní, ktoré sa majú primerane použiť pri odovzdávaní osoby medzinárodnému trestnému súdu. V SR je potrebné zase analogicky primerane uplatňovať postup o uznaní a výko ne cudzích rozhodnutí. V prípade takého postupu pri klasickej justičnej spolupráci sa to nejaví ako veľký problém, keďže je potrebné rešpektovať suverenitu jednotlivých štátov a autonómny vývoj ich právnych úprav v oblasti trestného práva. Tu navrhujeme, aby potenciálna nová právna úprava odstránila uznávacie konanie v prípade rozsudku MTS a umožňo vala priame nariadenie výkonu trestu na území SR uloženého MTS, resp. obsahovala odkazy, ktoré ustanovenia o uznaní a výkone cudzieho rozsudku sa použijú primerane. Ostatným návrhom by bolo uzatvorenie bilaterálnej zmluvy medzi SR a MTS, kde by bolo možné upraviť ďalšie formy spolupráce bez nutnosti komplexnej zmeny vnút roštátnych predpisov. Takouto zmluvou by bolo možné napr. upraviť priame doručo vanie písomností MTS prostredníctvom poštových služieb. Novoprijatý Ľubľansko haagsky dohovor je nepochybne zviazaný s Rímskym štatútom MTS, ale keďže sa motný MTS ani iný medzinárodný trestný tribunál nie je jeho zmluvnou stranou, tak príslušné články nemôžu nahradiť v rámci medzinárodnej justičnej spolupráce ustanovenia V. hlavy TP ani keď Dohovor nadobudne pre SR platnosť. Zákonodarca by sa ale mohol pri novele príslušnej časti TP inšpirovať jeho ustanoveniami aj čo sa týka justičnej spolupráce s MTS, príp. inými medzinárodnými trestnými tribunálmi. Medzinárodné trestné súdnictvo 29 je spoločným projektom početnej časti medzi národného spoločenstva a kompromisom právnych úprav. Samotným pristúpením k Štatútu MTS zmluvné štáty deklarovali záujem zefektívniť stíhanie najväčších po rušení medzinárodného práva v oblasti individuálnej trestnej zodpovednosti a prevzali na seba aj právne záväzky tak skutočne konať. Efektívna spolupráca medzi zmluvnými štátmi a MTS (prípadne ostatnými trestnými tribunálmi) by mala byť odrazom tejto prejavenej vôle. Tomu by sa mala prispôsobovať aj národná právna úprava, ktorá by mala aj za cenu zmeny „tradičných“ rigidnejších postupov súdnych orgánov prejsť no velizáciou, ktorá by dané postupy zjednodušila a uviedla ich do súladu s požiadavkami medzinárodných dokumentov, ktoré takéto záväzky aj zväčša priamo obsahujú.

29 K otázke medzinárodného trestného súdnictva bližšie pozri: VRŠANSKÝ, P.; VALUCH, J. a kol. Medzinárodné právo verejné . Osobitná časť. 1. vyd. Bratislava: Eurokódex, 2013, s. 423 a nasl., porovnaj: VALUCH, J. Sloboda a zodpovednosť jednotlivca v medzinárodnom trestnom práve, Míľniky práva v stre doeurópskom priestore 2. časť. Bratislava: Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2013, s. 921–927.

151