MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

6. Aplikačné výzvy v kontexte vojny na Ukrajine Slovenská republika ako susediaci štát musí flexibilne reagovať na možnosť využitia univerzálnej jurisdikcie v kontexte vojny na Ukrajine. Existujú viaceré iniciatívy pre vytvorenie zmiešaných 46 alebo špecializovaných ad hoc tribunálov 47 pre vyšetrovane spáchaných zločinov na Ukrajine. Ako príklad je možné uviesť rezolúciu 2482 (2023) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá požaduje „osobitný medzinárodný trestný tribunál pre zločin agresie“. Dôvod, pre ktorý he podľa názoru autorov potrebné zvýšiť pozornosť o univerzálnej jurisdikcii z pohľadu Slovenskej republiky je nielen fakt, že ide o susediacu krajinu, ale aj o pomerne neúspešné pokusy využívať iné nástroje. Napriek viacerých iniciatívam, ako sú napríklad International Centre for the Prosecution of the Crime of Aggression again st Ukraine nie je v súčasnoti možné očakávať vznik špcializovaného trestného tribunálu ako bol Medzinárodný trestný tribunál pre bývajú Juhosláviu, Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu alebo už spomínaný Osobitný tribunál pre Libanon, nakoľko BR OSN je zablokované prostredníctvom práva veta stálym členom BR OSN, Ruskom. Špecifické postavenie požíval v očiach verejnosti Medzinárodný trestný súd, na koľko jeho cieľom bolo vykonávať jurisdikciu v trestných veciach. Vojnový konflikt na Ukrajine vyvolal širokú polemiku, nakoľko viaceré signatárske štáty Rímskeho štatútu nevykonali zatknutie jednotlivcov, na ktorých bol vydaný zatykač. Menovite je možné hovoriť o Mongolsku, 48 Tadžikistane alebo Južnej Afrike. 49 Z tohto titu lu je potrebné vysloviť úvahu, že kredibilita ICC vo vzťahu k vojnovému konfliktu na Ukrajine dostala značnú ranu, nakoľko ani signatárske štáty si neplnia svoje medzi národno-právne záväzky. 46 Pri zmiešaných tribunáloch upozorňujú niektorí právnici na možný rozpor s ukrajinskou ústavou. V článku 125 ukrajinskej ústavy sa uvádza: „Zriadenie mimoriadnych a špeciálnych súdov nie je povo lené. Ukrajinskú ústavu nemožno meniť a dopĺňať, kým v krajine platí stanné právo alebo výnimočný stav (článok 157), ako je tomu v súčasnosti. Ukrajinská ústava jej zakazuje vytvárať akýkoľvek hybridný tribunál v rámci ukrajinského súdneho systému. Pozri: Komarov, A. – Hathaway, O. A.: ‘Ukraine’s Constitutional Constraints: How to Achieve Accountability for the Crime of Aggression’ (Just Security, 5. 4. 2022) citované 9. 12. 2024. 47 Vláda Spojeného kráľovstva a nemecký minister zahraničných vecí nedávno schválili vytvorenie ad hoc agresívneho tribunálu pre situáciu na Ukrajine. 48 V marci 2023 vydal MTS po vojne na Ukrajine zatykač na Putina, ktorý ho obvinil z vojnových zlo činov nezákonnej deportácie a prepravy detí na okupovanom území Ukrajiny. Putin je prvou hlavou stáleho členského štátu v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN), na ktorého bol vydaný zatykač zo strany MTS. Mongolsko ako člen MTS a signatár Rímskeho štatútu má povinnosť rešpektovať zatykače MTS. Mongolsko napokon prezidenta Ruskej federácie nezatklo ani nezadržalo. 49 Išlo o prípad sudánskeho prezidenta Al-Bashira, ktorého Južná Afrika odmietla zatknúť pri jeho návšteve v roku 2015. Dňa 6. júla 2017, predniesla II. prípravná komora MTS stanovisko v ktorom sa konštatuje, že Južná Afrika si nesplnila svoje záväzky tým, že nezatkla a nevydala Omara Al-Bašíra súdu, kým bol na juhoafrickom území medzi 13. a 15. júnom 2015. Komora však usúdila, že nie je opodstatnené obrátiť sa na zhromaždenie zmluvných štátov alebo BR OSN, že Južná Afrika nedodržiava Rímsky štatút.

163