MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Haagske dohovory z roku 1907 7 či Ženevské dohovory z roku 1949. 8 Kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii týchto noriem prostredníctvom svojej judikatúry zohráva práve Medzinárodný súdny dvor. Jeho rozhodnutia nielenže objasňujú právne aspekty okupácie, ale tiež formujú vývoj medzinárodného práva v tejto oblasti. Cieľom tejto kapitoly je po predstavení inštitútu okupácie preskúmať vybrané prípady a poradné posudky MSD týkajúce sa okupácie, podnetom napísania kapitoly bolo prijatie ostat ného skúmaného rozhodnutia MSD, ktoré Súd prijal dňa 19. júla 2024 a ktoré pou kázalo na protiprávnosť okupácie ako takej, nie iba na protiprávne politiky a praktiky realizované počas nej. 9 1. Definícia a medzinárodnoprávny rámec okupácie Okupácia predstavuje faktický stav, ktorého základnou charakteristikou je situácia, kedy ozbrojené sily jedného štátu prevezmú efektívnu kontrolu nad územím iného štátu, a to bez súhlasu tohto druhého štátu. Tento faktický stav je vo svojej podstate medzinárodným ozbrojeným konfliktom, t. j. aplikujú sa na neho normy medziná rodného humanitárneho práva. 10 Okrem viacerých medzinárodných zmlúv bol tiež predmetom niekoľkých rozhodnutí MSD, ktoré rozpracovali podmienky a právne dô sledky okupácie. Rozhodujúcim kritériom okupácie je efektívna kontrola. Ide o koncept, ktorý sa v rozhodovaní MSD objavil v rozhodnutí Nikaragua v. USA, no v tomto rozhodnutí sa efektívna kontrola riešila ako podklad rozhodnutia o zodpovednosti štátu za medziná rodne protiprávne konanie. Keďže Spojené štáty americké materiálne i finančne pod porovali povstaleckú skupinu contras , Nikaragua okrem iného namietala zodpovednosť USA za činy, ktoré vďaka tejto podpore contras vykonali. MSD však skonštatoval, že napriek uvedenej podpore USA nerozhodovali o vykonaní konkrétnych činov, keďže nevykonávali nad contras efektívnu kontrolu, a preto nemôžu byť zodpovední za dô sledky konkrétnych činov contras . 11 7 Z nich napr. Haagsky dohovor o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny (IV). 8 Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli (I), Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých príslušníkov ozbrojených síl a stroskotancov na mori (II), Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami (III), Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny (IV), všetky prijaté 12. augusta 1949. 9 Právne dôsledky vyplývajúce z politík a postupov Izraela na okupovanom palestínskom území vrátane vý chodného Jeruzalema (ďalej aj Posudok o politikách a postupoch Izraela), poradný posudok, 19. júl 2024. 10 Niektoré z týchto noriem sú veľmi špecifické práve pre situáciu okupácie, pozri napr. čl. 59 Ženevského dohovoru o ochrane civilného obyvateľstva (IV) a súvisiace otázky humanitárnej asistencie Dinstein, Y. The Conduct of Hostilities under the Law of International Armed Conflict . 2nd ed., Cambridge, 2010, s. 225 a nasl. 11 Pozri Vojenské a polovojenské aktivity v a proti Nikarague (Nikaragua v. Spojené štáty), rozsudok, 27. jún 1986, ods. 115–116.

58