MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Koncept efektívnej kontroly sa používa aj v súvislosti s okupáciou. Efektívnu kon trolu vo vzťahu k okupácii v zmysle článkov 42 a 43 Haagskeho dohovoru z roku 1907 je možné ustanoviť, ak sú v danej oblasti prítomné ozbrojené zložky na území cudzieho štátu (fyzická kontrola nad danou oblasťou), ktoré sú schopné vykonávať efektívnu moc (okupačná mocnosť v praxi zabezpečuje výkon správy a verejnej moci na oku povanom území) za predpokladu chýbajúceho súhlasu suverénnej vlády (okupácia je donucujúci akt, t. j. nenastáva na základe zmluvy). 12 Okupácia môže byť dočasná alebo dlhodobá, nikdy však nevedie k získaniu suvere nity nad okupovaným územím. Suverenita zostáva naďalej v rukách pôvodného štátu. Uvedené súvisí s kogentnou normou zákazu získania územia ozbrojenou silou alebo hrozbou ozbrojenou silou. 13 V zmysle Charty OSN je norma zakazujúca použitie alebo hrozbu silou prepojená s územnou celistvosťou a politickou nezávislosťou, 14 čo bolo potvrdené aj v mnohých rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN. 15 Ako už bolo uvedené, pravidlá okupácie sú stanovené normami medzinárodného humanitárneho práva, a to tak v haagskom ako aj ženevskom práve. 16 Haagsky dohovor (IV.) o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny a jeho Pravidlá o vedení vojny obsahujú kľúčové ustanovenia o okupácii v čl. 42, podľa ktorého sa územie považuje za okupované, ak je skutočne regulované mocou nepriateľovej armá dy, a v čl. 43, na základe ktorého je okupačná mocnosť povinná obnoviť a zabezpečiť poriadok, pokiaľ to nie je v rozpore s medzinárodným právom. Štvrtý Ženevský dohovor z roku 1949, t.j. Dohovor o ochrane civilného obyvateľ stva a Dodatkové protokoly z roku 1977 upravujú podrobnejšiu ochranu civilného obyvateľstva na okupovanom území. Medzi hlavné princípy tohto právneho rámca ochrany civilných osôb vo vzťahu k okupácii patrí: – zákaz vyvážania obyvateľstva okupovaného územia, čím je ustanovené právo na zotrvanie na svojom území, – ochrana civilných osôb pred kolektívnym trestom a represáliami a – obmedzenie zmien v právnom poriadku okupovaného územia. Okupačná mocnosť je viazaná medzinárodným právom, aby zabezpečila predovšet kým nasledujúce povinnosti: – dodržiavanie miestnych zákonov (pokiaľ nie sú v rozpore s MHP), 14 Čl. 2 ods. 4 Charty OSN: Všetci členovia Organizácie Spojených národov sa vystríhajú vo svojich medzi národných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi Organizácie Spojených národov. 15 Pozri napr. Deklaráciu zásad medzinárodného práva, priateľských vzťahov a spolupráce štátov v súlade s Chartou OSN, ktorá bola prijatá ako rezolúcia VZ OSN č. 2625/XX z r. 1970 . 16 K previazanosti haagskeho a ženevského práva pozri napr. ONDŘEJ, Jan, a kol., Mezinárodní humani tární právo , C. H. Beck, 2010. s. 101–106. 12 Porovnaj čl. 42 Haagskeho dohovoru o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny 1907. 13 Pozri čl. 53 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve 1969.

59