Morávek, J., Pichrt, J. (eds.) Pracovní právo a sociální ochrana v nejisté době

4. Opatrovateľská dovolenka Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 2019/1158, opatrovateľská dovolenka predstavuje pra covné voľno pre zamestnancov s cieľom poskytovať osobnú opateru alebo podporu rodinnému príslušníkovi alebo osobe žijúcej v rovnakej domácnosti ako zamestnanec, ktorá potrebuje rozsiahlu opateru alebo podporu na základe vážneho zdravotného dô vodu, ktorý vymedzuje každý členský štát. Osobou s opatrovateľskými povinnosťami je zamestnanec poskytujúci osobnú opateru alebo podporu rodinnému príslušníkovi alebo osobe žijúcej v rovnakej domácnosti ako zamestnanec, a ktorá potrebuje rozsiah lu opateru alebo podporu na základe vážneho zdravotného dôvodu, ktorý vymedzuje každý členský štát. Každý opatrovateľ má podľa článku 6 smernice 2019/1158 nárok čerpať päť pracovných dní ročne. Slovenský zákonodarca pri implementácii smernice nemusel prijímať novú právnu úpravu, nakoľko povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas opatrovania bola upravená v § 141 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca počas celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej sta rostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕše nia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravot ným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Osobitným predpi som, na ktorý odkazuje Zákonník práce je zákon o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť takéto pracovné voľno na ošetrovanie člena ro diny bez náhrady mzdy, hmotné zabezpečenia zamestnanca zabezpečujú predpisy o so ciálnom zabezpečení. Ak si teda zdravotný stav podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, oprávnená osoba môže poberať dávku nemocenského poistenia ošetrovné, podmienky nároku na ošetrovné upravuje § 39 zá kona o sociálnom poistení. V zmysle uvedeného ustanovenia možno za blízkeho príbuz ného považovať chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiča manžela alebo manželky. Aj keď podľa § 40 Zákonníka práce sa za rodinného prís lušníka považuje aj iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti, zákon o sociálnom poistení výslovne vymenúva len manžela a manželku, a preto ošetrovné nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. V takom prípade je zamestnanec oprávnený čer pať pracovné voľno, avšak bez nároku na hmotné zabezpečenie. dený pojmom „zdravotnícke zariadenie“ (keďže dojčenský ústav už neexistuje), § 168 ods. 2 a § 169 Zákonníka práce kde spojenie do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene a mužovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravot ných dôvodov“ bolo nahradené spojením „súd rozhodnutím odňal dieťa z osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu“ (keďže otázku osobnej starostlivosti o dieťa riešia predpisy rodinného práva).

32