NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

7 SIEDMA NORIMBERSKÁ ZÁSADA – ÚČASTNÍCTVO Z hľadiska medzinárodného trestného práva je možné prezentovať poslednú norim berskú zásadu ako zásadu, ktorá sa najviac zaoberá trestnoprávnym prvkom ako takým, resp. ako zásadu, ktorá obsahuje najmenej medzinárodnoprávneho aspektu. Uvedené súvisí so skutočnosťou, že medzinárodné trestné právo sa muselo v podstatnej miere spoľahnúť na všeobecné právne princípy trestného práva. V podstate tak ide o úpravu rozličných foriem účastníctva na páchaní zločinu podľa medzinárodného práva, príp. aj o prijatie a rozvoj osobitných foriem účastníctva, ktoré odzrkadľujú špecifickosť pácha nia zločinov podľa medzinárodného práva. S ohľadom na spôsob účasti na protipráv nom akte norimberské zásady takto konkrétnejšie rozpracovávajú prvú zásadu, ktorá stanovuje osobnú trestnú zodpovednosť jednotlivca. Vo všeobecnosti sa páchanie zločinov podľa medzinárodného práva týka viacerých ľudí, ktorí sú rozličným spôsobom a intenzitou prepojení. No napriek tomu je potrebné ich stíhať jednotlivo. ICTY v tejto súvislosti skonštatoval, že väčšina týchto činov nevyp lýva z trestných sklonov jednotlivcov, ale sú prejavom kolektívnej kriminality: zločiny často vykonajú skupiny jednotlivcov, ktorí vykonávajú spoločný zločinný podnik. Hoci niektorí členovia skupiny môžu fyzicky spáchať príslušný zločin, účasť a podpora ostat ných členov skupiny je často to podstatné pre uľahčenie spáchania tohto zločinu. Z toho vyplýva, že morálna závažnosť takejto účasti je často nie menej vážna alebo sa vskutku nelíši od tých, ktorí skutočne predmetné činy vykonali. 779 Siedma norimberská zásada konkretizuje rozličné spôsoby účasti na protiprávnom akte, za ktoré stanovuje medzinárodnoprávnu zodpovednosť jednotlivca prvá zásada; zároveň je nutné poukázať na to, že táto konkretizácia nebola ani v Charte ani v sfor mulovaných zásadách veľmi detailná. Siedma zásada je akoby záchrannou sieťou, aby sa nezabudlo na ostatných páchateľov, ktorých trestné stíhanie sa predpokladalo, a to s výnimkou zločinu agresie, pri ktorom je v Charte výslovne upravená zodpovednosť aj tých osôb, ktoré sa zúčastnili na spoločnom pláne alebo sprisahaní viesť vojnu. 780 Čl. 6 písm. c) Charty tiež stanovuje, že vodcovia, organizátori, podnecovatelia a spo lupáchatelia, ktorí sa zúčastnili na formulácii alebo vykonaní spoločného plánu alebo sprisahania na spáchanie zločinu proti medzinárodnému právu, sú zodpovední aj za činy vykonané inými osobami, ktoré vykonávali tento plán. Až čl. II (2) Zákona Kontrolnej rady č. 10 už detailnejšie rozlišuje medzi hlavným a vedľajším páchateľom zločinu podľa medzinárodného práva a tiež osobou, ktorá nabádala alebo podnecovala na spáchanie takéhoto zločinu, príp. s ním súhlasila alebo s ním bola spojená prostredníctvom plánov alebo podnikov, ktoré boli súčasťou páchania zločinu, alebo patrila do organizácie alebo skupiny, ktorá bola spojená s páchaním takého zločinu. Napriek tomu sa ani norimberskí sudcovia ani sudcovia ďalších procesov nevenovali týmto spôsobom účasti na prísluš 7.1 Účastníctvo v rámci norimberského procesu a v rámci sformulovaných norimberských zásad

Tadić 1999, op. cit ., ods. 191.

779

780 Čl. 6 písm. a) Charty.

135