NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

nom zločine, aplikovali skôr tzv. jednotný, 781 resp. unitárny model páchateľa. Tento prístup odzrkadľoval základný cieľ norimberského procesu, t. j. trestne stíhať páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva. Rozhodujúcim faktorom bolo, či podozrivý akýmkoľvek spôsobom podporoval alebo propagoval príslušný zločin; kaž dé také konanie bolo považované za trestné. 782 Tento prístup zároveň napomáhal predísť viacerým právnym dišputám, čo sa prejavilo tak pri príprave norimberskej Charty, ako aj počas samotného procesu. Obdobne ako pri iných medzinárodnoprávnych udalos tiach sa jasne preukázalo, že je nutné dohodnúť sa na kompromise nielen politickom, ale aj právnom, osobitne pri právnych inštitútoch rozdielnych právnych kultúr, a to aj napriek tomu, že účastníctvo sa považovalo za všeobecný koncept trestného práva. 783 Angloamerický a kontinentálny právny systém síce môže používať rovnaké slová, no tie môžu mať iné konotácie. 784 Najznámejším príkladom norimberského procesu v tomto smere je pravdepodobne právny inštitút sprisahania ako zločinu. Prijatiu tohto kon ceptu silne oponoval francúzsky sudca Donnedieu de Vabresa, keďže podľa neho šlo o koncept čisto anglosaský. Na druhej strane, ruský sudca Nikičenko bol jeho rovnako silným zástancom, keďže podľa neho šlo o jediný spôsob ako vyvodzovať zodpovednosť napr. ministra propagandy Hansa Fritzscheho. 785 Nakoniec sa v Charte objavil zločin sprisahania iba vo vzťahu k zločinu agresie, čo bolo akceptovateľné tak pre francúzskeho sudcu, keďže sa koncept sprisahania neprezentoval vo všeobecnosti, ako aj pre ruského, keďže bolo možné obviniť spomínaného ministra propagandy. 786 Vo vzťahu k rozličným spôsobom účasti na páchaní zločinu podľa medzinárodného práva a súvisiacim formám zodpovednosti je možné ako kľúčový moment prezento vať činnosť ad hoc tribunálov. Na rozdiel od Charty, štatúty ICTY a ICTR uvádzajú viac rozličných spôsobov účasti na trestnom konaní. Okrem spáchania zločinu môže ísť o jeho plánovanie, napomáhanie, podporu, príkaz či nabádanie na jeho vykonanie. 787 Dôležitejšia je však judikatúra týchto tribunálov, ktorá okrem svojich Štatútov poukazo vala aj na medzinárodné obyčajové právo (čo jej Štatúty umožňovali). Už v prvom svojom rozhodnutí sa Odvolací senát ICTY zaoberal rozličnými spô sobmi účasti na páchaní zločinu. 788 Okrem spôsobov účasti na zločine uvedených v šta tútoch, sudcovia na základe medzinárodného obyčajového práva aplikovali aj doktrínu 781 Bližšie pozri Werle, G.: Individual Criminal Responsibility in Article 25 ICC Statute. In: 5 Journal of International Criminal Justice 2007, str. 955. Profesorka Van Sliedregt používa pojem unitárny, Van Slied regt, op. cit ., str. 65. 782 Werle, op. cit ., 955. 783 Prípad Spravodlivosť, op. cit ., str. 1063. 784 Porovnaj Schabas 2016 , op. cit ., str. 562. 785 Smith 1977, op. cit ., str. 119–136. 786 Ibid . 787 ICTY (čl. 7 ods. 1) a ICTR (čl. 6 ods. 1). 788 Tadić 1999, op. cit ., ods. 185 a nasl. ICTY vo svojom rozhodnutí poukázal aj na Rímsky štatút, ktorý však v tom čase ešte jednak nenadobudol platnosť a ako celok ani nebol kodifikáciou medzinárodnej obyčaje. 7.2 Vývoj úpravy účastníctva v období po norimberskom procese

136