NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

tzv. spoločného zločinného podniku. 789 Sudcovia ad hoc tribunálov neaplikovali vo vzťa hu k spôsobom účastníctva unitárny prístup, naopak, každý spôsob účasti a súvisiaca zodpovednosť jednotlivca má v ich rozhodnutiach svoje osobitné actus reus a mens rea . 790 ICTY rozlíšil spôsoby účasti a s tým súvisiacu primárnu alebo hlavnú zodpovednosť páchateľa a sekundárnu alebo vedľajšiu zodpovednosť spolupáchateľa. 791 Pri uvedenom rozlišovaní šlo nielen o objasňovanie individuálnej trestnej zodpovednosti páchateľa podľa medzinárodného práva podľa toho, aké konanie bolo možné jednotlivcovi pripí sať, ale aj o stanovovanie trestu. 792 Cieľom tohto objasňovania tak nebolo len vedecké rozlišovanie, ale zároveň aj zváženie miery zodpovednosti každého jednotlivca. 793 V prí pade Vasiljević v tejto súvislosti Odvolací senát ICTY uviedol, že pomoc a podpora pri páchaní zločinu je formou zodpovednosti, ktorá zvyčajne súvisí s nižšou sadzbou ako je príslušná sadzba pri zodpovednosti spolupáchateľa. 794 Trestné stíhanie účastníkov trest ného konania je podľa ICTY princípom trestného práva, ktoré má na medzinárodnej úrovni obyčajový základ. 795 7.3 Účastníctvo v Rímskom štatúte Už pred vznikom ad hoc tribunálov sa pri príprave zakladajúceho dokumentu stáleho medzinárodného trestného súdu diskutovalo o otázke spoluúčasti, a to spolu s ďalšími všeobecnými zásadami trestného práva. 796 Rozsiahlejší text sa však objavil až pred PrepCom, a to v roku 1997, keď ho predložila neformálna skupina reprezentujúca rozličné právne systémy. 797 Tento návrh sa v podstate nemenil a s menšími zmenami sa stal súčasťou aj samotného Rímskeho štatútu. Vo vzťahu k spolupáchateľstvu je dôležitý čl. 25 ods. 3 písm. a) až d) Rímskeho štatútu. Skutočnosť, že už pri pôvodnom návrhu sa indikovalo, že ide o návrh štátov rozličných právnych skupín, je veľmi dobrým pod netom pre opis, podľa ktorého je príslušná časť článku 25 Rímskeho štatútu eklektickou kombináciou prameňov z niekoľkých národných právnych tradícií, čo bolo predpokla dom kompromisu zmluvných strán. 798 789 Angl. joint criminal enterprise . Tadić 1999, op. cit ., ods. 185 a nasl. prezentuje doktrínu, podľa ktorej sa zodpovednosť jednotlivca dá indikovať z konania skupiny na základe spoločného plánu. Bližšie k JCE a jej formám pozri 1. kapitolu tejto monografie. 790 Werle, op. cit ., str. 955. 791 K iným možnostiam obdobného rozlišovania pozri aj Van Sliedregt, op. cit ., str. 65 a nasl. 792 Werle, op. cit., str. 955–956. 793 Ibid . 794 ICTY, Prokurátor v. Vasiljević , IT-98-32-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 25. február 2004, ods. 182. 795 Tadić 1997, op. cit ., ods. 666, 669. Senát v tejto súvislosti poukázal na viacero prípadov, ktoré sa riešili po 2. svetovej vojne, napr. France v. Wagner et al., (1948) 3 Law Reports of Trials of War Criminals 23, Stály vojenský tribunál v Štrasburgu, str. 24, 40–42, 94–95. 796 Pozri napr. Správu Komisie z jej 43. zasadnutia, UN Doc. A/CN.4/SER.A/1991/Add.l (Part 2), str. 98–99. Pozri tiež záverečný návrh: Správa Komisie z jej 48. zasadnutia, UN Doc. A/51/10, str. 18–22. 797 Pracovný papier štátov: Kanada, Nemecko, Holandsko, UK. UN Doc. A/AC.249/1997/WG.2/DP.1 798 ICC, Prokurátor v. Ngudjolo, ICC-01/04-02/12, rozhodnutie o prepustení, odlišné stanovisko sudkyne Christine Van den Wyngaert. 18. december 2012, ods. 13.

137