NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Napriek tomu, že Rímsky štatút je v čl. 25 detailnejší ako príslušné články ad hoc tribunálov, nie je možné povedať, že vo vzťahu k spolupáchateľstvu prispieva k jedno značnejšej právnej interpretácii. Je však možné poukázať na to, že hoci k väčšine týchto odsekov zatiaľ ešte neexistuje judikatúra, počiatočné snahy 799 o istú formu hierarchizá cie jednotlivých odsekov článku 25 Rímskeho štatútu sa v ďalších rozhodnutiach Súdu v podstate negovali. 800 Tento názor súvisí s tým, že na rozdiel od judikatúry ad hoc tribunálov dospel Súd k záveru, že primárne a sekundárne formy zodpovednosti podľa účasti na zločine neznamenajú podiel na vine a nie sú reflektované v stanovení trestu. 801 Napriek tomu je možné v čl. 25 Rímskeho štatútu určiť ak už nie hierarchizáciu, tak minimálne systematizáciu rozličných foriem spolupáchateľstva. 802 Rímsky štatút rozoznáva štyri kategórie spolupáchateľstva na páchaní zločinu podľa medzinárodného práva. V prvej je spáchanie zločinu páchateľom podľa čl. 25 ods. 3 písm. a) Rímskeho štatútu, či už ide o páchateľa, ktorý koná ako jednotlivec alebo spolu s inými alebo prostredníctvom inej osoby. 803 Ďalšiu skupinu tvorí prikázanie, dojed nanie alebo vyvolanie spáchania zločinu alebo pokus o jeho spáchanie. Tretia skupina zahŕňa pomoc, podporu alebo inú pomoc pri páchaní zločinu alebo pokuse o jeho spá chanie, pričom cieľom je uľahčiť spáchanie takéhoto zločinu. Napomáhanie akýmkoľvek spôsobom v prípade, že koná skupina osôb, a to so spoločným cieľom, je podstatou štvrtej skupiny spolupáchateľstva. Obdobne ako pri vnútroštátnom právnom systéme, aj pri medzinárodnom trestnom práve stačí pri dokazovaní spolupáchateľstva preukázať, že došlo k pokusu o spáchanie príslušného zločinu. Právny inštitút spolupáchateľstva v zmysle účastníctva sa týka všetkých zločinov, ktoré sú v jurisdikcii Súdu. 804 Podklady, ktoré tvoria podstatu obvinenia a ktoré pri pravuje Prokurátor, musia podľa interných predpisov obsahovať na účely vypočutia a následného potvrdenia obvinení aj právnu kvalifikáciu skutkových okolností vo vzťa hu k zločinom podľa čl. 6, 7 a 8, resp. 8 bis a presnú formu účasti podľa čl. 25 a 28 Rímskeho štatútu. 805 Čl. 28 Rímskeho štatútu pritom upravuje nepriamu formu zod 799 Werle, op. cit ., str. 956 a nasl., tiež ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/06, rozsudok prvostup ňového senátu, 14. marec 2012, ods. 996–999. 800 ICC, Prokurátor v. Ngudjolo, ICC-01/04-02/12, rozhodnutie o prepustení, odlišné stanovisko sudkyne Christine Van den Wyngaertovej. 18. december 2012, ods. 22 a nasl. 801 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07-3436-tENG, rozsudok senátu, 7. marec 2014, ods. 1376–1387. 802 Niektorí akademici naďalej poukazujú aj na hierarchizáciu týchto foriem, pozri napr. Werle, G., Burghardt, B.: Establishing Degrees of Responsibility: Modes of Participation in Article 25 of the ICC Statute. In: van Sliedregt, E., Vasiliev, S. (eds): Pluralism in International Criminal Law . Oxford: Oxford University Press 2014. 803 Pozri vyššie analýzu 1. norimberskej zásady v 1. kapitole tejto monografie. 804 Pozri čl. 25 Rímskeho štatútu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že na vyvodzovanie trestnej zodpo vednosti za zločin agresie je potrebné preukázať vodcovskú pozíciu aj v prípade spolupáchateľa. 805 Vnútorné predpisy Súdu, Regulations of the Court, ICC-BD/01-03-11, Reg. 52(c); pozri tiež ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/06, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 29. január 2007, ods. 317.

138