NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

1 PRVÁ NORIMBERSKÁ ZÁSADA – ZÁSADA TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI JEDNOTLIVCA NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI Každý, kto spácha čin, ktorý je zločinom podľa medzinárodného práva, zodpove dá za tento čin a podlieha trestu. Individuálna trestná zodpovednosť na medzinárodnej úrovni je paradigmou, ktorá bola súčasťou zmeny nazerania na medzinárodné právo verejné ako také. Klasické medzi národné právo bolo právom, ktoré upravovalo vzťahy výlučne medzi štátmi ako výlučný mi subjektmi medzinárodného práva. 51 No spoločenský vývoj a potreby medzinárodné ho spoločenstva ako celku rozšírili pojem medzinárodnoprávnej spôsobilosti tak na me dzinárodné organizácie ako aj na jednotlivcov. 52 Hoci jednotlivec nie je pôvodným ani plnoprávnym subjektommedzinárodného práva, jeho postavenie v oblasti ochrany ľuds- kých práv či v oblasti medzinárodného trestného práva sa už nespochybňuje. 53 Napriek tomu, že ide o stav, ktorý bolo možné vnímať už pred norimberským procesom, 54 práve tento proces a následná formulácia norimberských zásad predstavujú jasne identifiko vateľný prelom vo vývoji medzinárodného práva ako takého. 55 Jednotlivec tak už nebol trestne zodpovedný iba na vnútroštátnej úrovni, ale aj priamo na medzinárodnej úrovni. Táto zásada vyjadruje hmotnoprávnu zodpovednosť jednotlivca, vyvodzovanie ktorej bolo počas norimberského procesu osobitným počinom. Vyvodzovanie zodpovednosti za zločin súvisí na vnútroštátnej 56 i medzinárodnej úrovni so zavinením ako vnútorným psychickým vzťahom páchateľa (subjektívna stránka zločinu) k objektívnym znakom zločinu. 57 Na medzinárodnej úrovni je však potrebné odlišovať pričítateľnosť protipráv neho konania jednotlivca od pričítateľnosti protiprávneho konania podľa vnútroštátne ho práva. Dôsledkom preto môže byť, že medzinárodná trestná zodpovednosť jednotliv ca nemusí byť na prvý pohľad z hľadiska vnútroštátneho práva zrejmá. 58 Súvisí to s často systémovým, resp. systematickým páchaním zločinov podľa medzinárodného práva, čo má za následok rozpracovanie konceptov páchateľstva a spolupáchateľstva v inom roz 51 Porovnaj napr. Parlett, K.: The Individual in the International Legal System. Continuity and Change in International Law. Cambridge: Cambridge University Press 2011, str. 36. 52 Prípad náhrady škôd , op. cit ., str. 178. 53 Bližšie pozri napr. Čepelka, Šturma, op. cit ., str. 92. 54 Hafner, G.: The Emancipation of the Individual from the State under International Law . Collected Courses of the Hague Academy of International Law. Vol 358 . Nijhoff, Leiden, Boston: Brill 2013, str. 288 a nasl. Pozri tiež Šturma, P.: Mezinárodní trestní soud a stíhaní zločinů podle mezinárodního práva . Praha: Karolinum 2002, str. 41 55 Porovnaj Cassese, op. cit ., str. 319 a nasl. 56 K zavineniu ako zásadnému predpokladu subjektívnej trestnoprávnej zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni pozri napr. Ivor, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť . 2. vyd. Bratislava: IURA EDITION 2010, str. 83. 57 Ibid ., str. 135. 58 Porovnaj Šturma, op. cit ., str. 152.

16