NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

sahu ako je známe na vnútroštátnej úrovni. 59 Z toho dôvodu sa táto kapitola zameriava na túto charakteristickú črtu medzinárodnej trestnej zodpovednosti jednotlivca, hoci z hľadiska metodiky a zamerania monografie sa spolupáchateľstvom ako účastníctvom bude detailnejšie zaoberať aj samostatná siedma kapitola.

1.1 Trestná zodpovednosť jednotlivca v rámci

norimberského procesu a v rámci sformulovaných norimberských zásad

Trestná zodpovednosť jednotlivca je v prípade norimberského procesu zakotve ná v čl. 6 ods. 1 Charty, podľa ktorého má Tribunál právomoc stíhať a potrestať jed notlivcov, ktorí, či už ako jednotlivci alebo ako členovia organizácie, spáchali zločiny definované v nasledujúcich častiach čl. 6 Charty. Hoci Charta hovorí o stíhateľnosti osôb, ktoré konali v záujme krajín európskej osi, samotnú prvú zásadu sformulovala Komisia všeobecne vo vzťahu k všetkým jednotlivcom. 60 Toto pravidlo súvisí s tým, že medzinárodné právo môže stanoviť povinnosti pre jednotlivca bez toho, aby bolo po trebné upraviť relevantný vnútroštátny poriadok. Túto skutočnosť Tribunál vo svojom Rozsudku jednoznačne potvrdil, pričom poukázal na to, že ide o stav, ktorý je už dlho uznávaný. 61 V tejto súvislosti pridal často citovaný výrok, podľa ktorého zločiny proti medzinárodnému právu páchajú ľudia, a nie abstraktné bytosti. 62 S uvedeným súvisí aj možnosť vykonávania príslušných ustanovení medzinárodného práva vo forme potresta nia jednotlivcov, ktorí páchajú takéto zločiny. 63 Trestná zodpovednosť jednotlivca na medzinárodnoprávnej úrovni bola formovaná konceptom trestnej zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni. Zodpovednosť za zločiny podľa medzinárodného práva má však osobitné črty. Najdôležitejším špecifikom je sku točnosť, že v prípade zločinov podľa medzinárodného práva ide väčšinou o rozsiahle alebo systematické protiprávne konanie, ktoré je možné označiť za systémovú krimina litu. 64 Táto systémová kriminalita sa navyše často vyskytuje v situácii, kedy je nariadená, podporovaná alebo tolerovaná zo strany štátu. 65 Vo vzťahu k nacistickým plánom a ich realizácii bolo preto potrebné poukázať na teóriu tzv. kolektívnej kriminality, ktorú v sú vislosti s 2. svetovou vojnou zdôrazňoval plukovník Murray Bernays. 66 Ten v svojom 59 K vnútroštátnym konceptom trestnej súčinnosti a účastníctva pozri napr. Ivor, op. cit ., str. 253 a nasl. 60 ILC Norimberské zásady, op. cit ., ods. 98. 61 Rozsudok, op. cit ., str. 223. 62 Ibid . K tomu pozri názor H. Lauterpachta, ktorý pripravoval príhovor predstaviteľa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a severného Írska – v rámci tohto príhovoru zaznelo, že štát, to nie je abstraktná bytosť, jeho práva a povinnosti, to sú práva a povinnosti ľudí. Bližšie pozri Sands, Peaks, op. cit ., str. 62. 63 Rozsudok, op. cit ., str. 223. 64 Röling, B. V. A.: Aspects of the Crimimnal Responsibility for Violations of the Laws of War. In: Cassese, A. (ed.): The New Humanitarian Law of Armed Conflict . Napoli: Editoriale Scientifica 1979, str. 138, 203. 65 Van Sliedregt, E.: Individual Criminal Responsibility in International Law. Oxford: Oxford University Press 2012, str. 21. 66 Smith, B. F.: The American Road to Nuremberg. The Documentary Record 1944–1945, Doc. 16. Stanford: Hoover Institution Press 1982, str. 33 a nasl. Pozri tiež Tuerkheimer, F.: Reflections on Nuremberg. 39 Loyola of Los Angeles international and comparative law review 2017, str. 25–26.

17