NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

memorande z 15. septembra 1944 zdôraznil, že nikdy nebude možné usvedčiť každého vojnového zločinca Osi, a aj keby to bolo možné, nestačilo by to. Nešlo by o to, že by nebolo možné usvedčiť niekoho zo spáchania vojnového zločinu, ale skôr o koncept, že stíhaný páchateľ mal na to právo, ktoré odvodzoval z kriminálnej doktríny nacizmu, ktorý ho k takému konaniu priam podnecoval. Práve takéto nastavenie nacistickej doktrí ny malo byť vynesené na svetlo a odsúdené vo verejnom trestnom procese. Pilierom pre norimberský proces sa tak vo vzťahu k teórii kolektívnej kriminality stal koncept sprisahania a koncept kriminálnej organizácie, ktoré boli nevyhnutnými predpokladmi na to, aby bolo možné trestne stíhať nacistických pohlavárov za konanie voči vlastnému civilnému obyvateľstvu. 67 Koncept sprisahania bol v súvislosti s norimberským procesom problematickým osobitne pre sudcov z kontinentálnych právnych systémov. V Štatúte síce bol uvedený ako samostatný spôsob trestného konania len vo vzťahu k čl. 6 písm. a) (zločin proti mieru), ale ako súčasť konca čl. 6 písm. c) (zločin proti ľudskosti) Štatútu sa stal mož nosťou ako preukázať trestnosť konania, a to v spojení s pojmom spoločného plánu (angl. common plan ). Podstata fungovania nacistickej mašinérie si vyžiadala aj prijatie konceptu kriminál nej organizácie. Počas prípravy Charty sa tento pojem udomácňoval po vyvraždení obce Lidice, po ktorom neostal nikto zo svedkov a máločo z iných dôkazov, ktoré by pomohli dokázať účasť každého jednotlivca na uvedenom zločine. 68 Koncept kriminálnej orga nizácie na základe čl. 9 a 10 Charty rozdelil úlohy Tribunálu a vnútroštátnych súdov. 69 Tribunál mohol rozhodnúť o kriminálnej povahe organizácie, ktorú už nebolo nutné pred vnútroštátnymi súdmi dokazovať; tie mohli rozhodovať o trestnosti „členstva“ v kriminálnej organizácii. 70 Tento posun od prezumpcie neviny k prezumpcii viny mal pôvodne preniesť dôkazné bremeno na stíhaného jednotlivca, ktorý by nebol vyhlásený za vinného automaticky, ale len v prípade, že nedokázal, že nebol v príslušnej organizácii dobrovoľne. 71 Napokon dobrovoľné členstvo jednotlivca v príslušnej organizácii doka zovala prokuratúra. 72 Tribunál vyhlásil za kriminálne organizácie len 3 zo 6 organizácií navrhovaných prokurátormi, a to SS (nem. Schutzstaffel), Gestapo (nem. Geheime Staatspolizei) a SD (nem. Sicherheitsdienst). 73 Následné konania na vnútroštátnej úrovni sa sústre 67 Van Sliedregt, op. cit., str. 23. 68 Porovnaj informácie o francúzskej právnej úprave rozpracovanej v: UNWar Crimes Commission: History of the United Nations War Crimes Commission and the Development of the Laws of the War . Londýn: His Majesty’s Stationery Office 1948 (ďalej aj UNWCC), str. 293 a nasl. 69 Podľa hlavného prokurátora USA, Roberta H. Jacksona, nešlo o nový koncept, v rôznych podobách existoval a existuje aj na vnútroštátnej úrovni. Podobným, no nie úplne totožným, je v podmienkach SR trestný čin založenia a zosnovania organizovanej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. 70 Porovnaj čl. 10 Charty. 71 Súčasťou testu kolektívnej kriminality bolo: organizované zoskupenie ľudí so spoločným cieľom, dobrovoľné členstvo, také kriminálne ciele alebo metódy, vedomie o ktorých je možné vo všeobecnosti spojiť s členstvom, uznanie niektorých členov zo spáchania činov, na základe ktorých je organizácia vyhlásená za kriminálnu. UNWCC, op. cit ., str. 305. 72 Leventhal, H. et al.: The Nuremberg Verdict. In: 60 Harvard Law Review 1947, str. 899 . 73 Tokijský tribunál nerozhodoval o kriminálnej podstate niektorých organizácií, hoci v čl. 5 jeho Charty

18