NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Je nutné podotknúť, že rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sú písané väčšinou vše obecnejším jazykom, no táto rezolúcia je konkrétna v tom, že Bezpečnostná rada OSN rozhodla, že štátni príslušníci, súčasní alebo bývalí úradníci alebo zamestnanci štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, pod liehajú výhradnej jurisdikcii tohto štátu pre všetky údajné skutky alebo opomenutia vyplývajúce z alebo súvisiace s operáciami v Sudáne, ktoré zriadila alebo autorizovala Bezpečnostná rada OSN alebo Africká únia. 266 Tento odsek však zároveň vyslovene vy lučuje, že sa toto ustanovenie týka Sudánu. 267 To znamená, že jeho príslušníci, súčasní alebo bývalí úradníci alebo zamestnanci štátu, neboli vylúčení z jurisdikcie Súdu; už pri prijímaní tejto rezolúcie bolo teda zjavné, že na to, aby sa zabránilo postupu „padni, komu padni“, je potrebné výslovne vylúčiť osoby, ktoré by sa mohli ocitnúť v hľadáčiku Súdu. Naopak, tento odsek vyslovene vylučuje jeho aplikáciu na Sudán a jeho úradníkov či štátnych príslušníkov. Preto by bolo vhodnejšie zaoberať sa kritickou analýzou toho, či mala Bezpečnostná rada OSN právomoc prijať takéto vylučujúce ustanovenie, 268 nie toho, či jej rezolúcia implicitne odňala medzinárodným obyčajovým právom uznanú imunitu hlavy štátu, čo z dikcie, účelu i podstaty a inštitucionálneho zriadenia a fun govania oboch inštitúcií vyplýva, hoci podľa niektorých vyjadrení príliš teleologicky. 269 Osobitná výzva a priestor pre diplomatov sa týka aj vzniknutého stavu. Keďže Sudán neplní svoju povinnosť podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a nečlenské štáty ICC (ba ani členské) si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce zo svojich medzi národných záväzkov, alarmujúcou je otázka, čo so vzniknutou situáciou. Je jasné, že vo vzťahu k súdnemu konaniu musí rozhodnúť Súd. No keďže ide o medzinárodnú súdnu inštanciu, ktorá nemá vlastné vykonávacie zložky, výkon každého jej rozhodnu tia závisí od spolupráce štátov. 270 Tá bola a je vo vzťahu k sudánskej situácii na nízkej úrovni. Niektoré africké štáty dokonca pod vplyvom danej situácie ohlásili odstúpenie od Rímskeho štatútu. 271 Takýmto prístupom sa nielen neplní cieľ Štatútu, ale nastupu je aj znižovanie autority, a to nielen autority Súdu, ale aj autority Bezpečnostnej rady OSN. Tá však v niektorých prípadoch nereaguje dôraznejšie na ignorovanie svojich re zolúcií a pravdepodobne to bude osudom aj pre Súd, hoci pre neho to bude mať pravde podobne závažnejšie dôsledky. V ideálnom prípade by dodatočne zasiahla Bezpečnostná rada OSN a svojou rezolúciou by výslovne odňala imunitu sudánskeho prezidenta alebo by sa spamätala sudánska vláda alebo niektorý zo zmluvných štátov Štatútu, príp. by štáty prostredníctvom Valného zhromaždenia OSN ešte mohli požiadať Medzinárodný súdny dvor o vydanie poradného posudku. V reálnom svete je výsostne optimistické 266 Okrem prípadu, kedy sa tejto jurisdikcie príslušný štát výslovne vzdal. Pozri rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005). op. ods. 6. 267 Ibid . 268 Medzinárodné obyčajové právo umožňuje štátom výkon ich trestnej jurisdikcie v prípade príslušných trestnoprávnych titulov (napr. teritoriálny či personálny). 269 Porovnaj Svaček , op. cit., str. 185. 270 Problematika spolupráce štátov s ICC je jednou z najväčších výziev systému fungovania ICC. Bližšie pozri napr. Kaul, H. P.: The International Criminal Court: Current Challenges and Perspectives, In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 579 a nasl. 271 V prípade Filipín sa proces odstúpenia od Rímskeho štatútu už zavŕšil, v prípade napr. Juhoafrickej republiky zámer vlády odstúpiť od Rímskeho štatútu zvrátilo rozhodnutie Ústavného súdu tohto štátu.

49