NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

o zmluvnej povinnosti, prijatá interpretácia tohto článku poukazuje na podstatu rele vantných záväzkov. 261 V súvislosti s argumentáciou ICC ohľadom toho, že iná interpretácia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN ako tá, že rezolúcia obsahuje aj implicitné odňatie imunít sudánskeho prezidenta, by nemala zmysel, je potrebné uviesť aj iné okolnosti. Keď Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúcie, na základe ktorých vytvorila ad hoc súdne tribunály, jednou z prvých námietok, ktorou sa tieto tribunály museli vyporiadať, bola námietka týkajúca sa ich zriadenia. Už v prvom rozhodnutí ICTY poukázal na to, že Bezpečnostná rada OSN má v prípade ohrozenia medzinárodného mieru a bezpečnosti možnosť prijať akékoľvek opatrenie, ktoré ich znovunastolí či zabezpečí. 262 Preto by bolo jednoduché zodpovedať otázku, či má Bezpečnostná rada OSN ako politický orgán autoritu prijať rezolúciu, ktorá prijme bezprecedentné opatrenia vzhľadom na aplikáciu medzinárodného obyčajového práva. Otázkou teda ostáva, či Bezpečnostná rada OSN svojou rezolúciou implicitne odňala osobné imunity sudánskemu prezidentovi alebo to bolo podľa rezolúcie povinnosťou Sudánu ako súčasť povinnosti plnej spolupráce so Súdom. V tejto súvislosti je potrebné opäť poukázať na to, že Bezpečnostná rada OSN prijímala rezolúciu v čase, keď Sudán nebol ochotný ani schopný trestne stíhať svojho prezidenta. Bolo potrebné odňatie výslovne spomenúť v rezolúcii? Bolo by to pravdepo dobne efektívnejšie. No v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Bezpečnostná rada OSN postupovala Medzinárodnému trestnému súdu v súlade s Rímskym štatútom situáciu v Sudáne ako takú, nie konkrétne prípady. Tie sú už v plnej kompetencii samotného nezávislého súdneho orgánu. Inak by mu bolo predkladané, že jeho stíhanie sa má týkať priamo sudánskeho prezidenta. Je pravda, že vzhľadom na zmluvné strany Štatútu nie je Súd tak univerzálny ako OSN, ale cez prepojenie s Bezpečnostnou radou OSN je o to viac potrebné vec analyzovať ako Medzinárodný súdny dvor v prípade poradného posudku Náhrady škôd za zranenia utrpené v službách Spojených národov . Ani Organizácii Spojených národov nebola v jej Charte výslovne uznaná medzinárodnoprávna subjek tivita či spôsobilosť vznášať právne nároky. 263 Napriek tomu Medzinárodný súdny dvor poukázal na nutnosť ju vyvodiť z implicitných právomocí. 264 Tie odôvodnil z nevyhnut nosti týchto právomocí, aby bola OSN schopná vykonávať svoje povinnosti dané jej konštitutívnym dohovorom. 265 Obdobne aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN nevy hnutne implicitne obsahuje odňatie imunít sudánskeho prezidenta, inak by nielen ne mala zmysel, ale by bola vyslovene zbytočná. Pritom prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, osobitne ak je prijatá na základe Kapitoly VII Charty OSN, je zakaždým výzvou a priestorom na rokovanie tak právnikov ako aj diplomatov. 261 Öberg, M. D.: The Legal Effects of Resolutions of the UN Security Council and General Assembly in the Jurisprudence of the ICJ. In: 16 European Journal of International Law 2005, str. 891. Paulus, A., Leiß, J. R.: Article 103. In: Simma, B. (ed.): The Charter of the United Nations: A Commentary. 3. vyd. Oxford: Oxford University Press 2012, str. 2133. 262 Tadić 1995, ods. 32 a nasl. 263 Odvtedy štáty medzinárodnoprávnu subjektivitu medzinárodných organizácií radšej vyslovene uvádzajú v ich konštitutívnych dokumentoch. Pozri napr. čl. 4 Rímskeho štatútu. 264 Prípad náhrady škôd , op. cit ., str. 182 a nasl. 265 Ibid .

48