NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Argumentáciu pre či proti trestnému stíhaniu Al-Bashira, a s tým súvisiacej apli kácii osobných imunít sudánskeho prezidenta, je nutné vnímať vo viacerých rovinách. V prvom rade je potrebné pamätať na to, že Sudán nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Osobitne netreba zabúdať na to, že imunity podľa medzinárodného práva sú dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov i medzinárodného práva. 254 No mini málne rovnako dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov i medzinárodného prá va je zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, za ktoré nesie primárnu zodpovednosť Bezpečnostná rada OSN. 255 Keďže Sudán v čase prijatia relevantnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN nebol ochotný ani schopný trestne stíhať podozri vých zo spáchania zločinov podľa medzinárodného práva a zároveň neakceptoval juris dikciu ICC, pričom situácia v Sudáne predstavovala ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, na scénu vstúpila Bezpečnostná rada OSN a postúpila situáciu v Sudáne Medzinárodnému trestnému súdu. Ako už bolo uvedené, urobila to prijatím rezolúcie na základe Kapitoly VII Charty OSN, v rámci ktorej rozhodla, že sudánska vláda bude s ICC plne spolupracovať. 256 To by nebolo možné, keby Rímsky štatút nebol uplatni teľný ako celok, ako keby bol Sudán zmluvnou stranou, hoci len na jednu situáciu. Niektorí autori porovnávajú situáciu začatia vykonávania jurisdikcie ICC rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN s jej začatím v prípade zmluvného štátu Štatútu a argumen tujú, že tak ako nemôže zmluvný štát pozbaviť imunity predstaviteľa tretieho štátu, ne môže takto rozširovať jurisdikciu Súdu ani Bezpečnostná rada OSN. 257 V tejto súvislosti je však skôr potrebné poukázať na to, že keď Bezpečnostná rada OSN prijme rezolúciu OSN podľa možností daných v Rímskom štatúte, postupuje situáciu Súdu, ktorý má aplikovať Rímsky štatút ako celok, t. j. vrátane jeho čl. 27 ods. 2. Tu teda nejde o roz širovanie právomocí Bezpečnostnej rady OSN, ale o uplatňovanie právomocí Súdu. Tzv. spúšťacími mechanizmami na začatie výkonu jurisdikcie Súdu je žiadosť zo strany zmluvnej strany, 258 postúpenie situácie Bezpečnostnou stranou OSN alebo konanie pro kurátora ex proprio motu . 259 Bezpečnostná rada OSN je navyše oprávnená konať nielen podľa možností daných Rímskym štatútom, ale predovšetkým podľa jej zakladajúcej zmluvy, čiže Charty OSN. V prípade tvrdenia, že sudánska suverenita je ohrozená, pre tože Sudán bol nútený akoby stať sa zmluvnou stranou Štatútu, je potrebné pripome núť čl. 103 260 Charty OSN, ktoré stanovuje pravidlo prednosti záväzkov vyplývajúcich z Charty OSN pred akoukoľvek inou povinnosťou. Hoci znenie čl. 103 Charty hovorí 255 Charta OSN, čl. 24. 256 Pokiaľ ide o ostatné štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, rezolúcia ich len naliehavo vyzýva, aby plne spolupracovali, pričom uznáva, že podľa Štatútu nemajú žiadnu konkrétnu povinnosť. Avšak majú právo zatknúť Omara Al-Bašíra. Bližšie pozri Akande 2009, op. cit ., str. 342 a nasl. 257 Schabas 2016, op. cit ., str. 604. 258 Týka sa to aj iného ako zmluvného štátu. Pozri čl. 12 ods. 2 Rímskeho štatútu. 259 Čl. 13 Rímskeho štatútu. 260 Tento článok je potrebné vziať do úvahy aj v prípade otázky, či štáty mohli prijať medzinárodnú zmluvu, ktorá umožňuje Bezpečnostnej rade OSN, aby podnietila ICC vykonávať svoju jurisdikciu. Bezpečnost ná rada OSN by aj v prípade neuvedenia takej možnosti v Rímskom štatúte mohla prijať príslušnú rezolúciu, ak by konala na základe Kapitoly VII Charty OSN, ale v takom prípade by ICC nemal podľa Rímskeho štatútu, v rámci ktorého vykonáva svoju funkciu, možnosť ďalej konať. 254 Prípad trestného zatykača , op. cit ., ods. 71.

47