NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Čl. 27 práve v súvislosti s čl. 98 Štatútu je často komentovaným článkom v súvislosti s trestným(i) zatykačom(mi) na Omara Al-Bashira, bývalého sudánskeho prezidenta. 246 Hoci Sudán nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu a ani neakceptoval jurisdikciu Súdu, bola to Bezpečnostná rada OSN, ktorá iniciovala jurisdikciu Súdu vo vzťahu k si tuácii v Sudáne, a to prijatím rezolúcie na základe Kapitoly VII Charty OSN. 247 Je po trebné uznať, že trestné zatykače, ktoré vydali senáty predbežného konania, nie sú argu mentačne konzistentné, 248 no táto ich nekonzistentnosť nie je prijateľným argumentom vo vzťahu k pravdivosti jednotlivých argumentov. Jednotlivé zatýkacie rozkazy boli roz siahlo komentované; komentáre poukazovali na pozitívnoprávnu nedostatočnosť odka zov na preambulu Rímskeho štatútu či na potrebu rozlišovania medzinárodnej obyčaje a medzinárodnej zmluvy a tiež na zásadu nevytvárania povinností v rámci medzinárod ného zmluvného práva v prípade tretích štátov. 249 Ďalšie komentáre sa týkali možnosti Bezpečnostnej rady OSN implicitne odňať imunitu hlavy štátu a zasahovať do aplikácie medzinárodných obyčajových pravidiel. 250 Nekonzistentnosť a kontroverznosť konania ICC v prípade Al-Bashira je najlepšie preukázateľná v rozhodnutí Odvolacieho senátu ICC vo veci spolupráce Jordánska. Napriek množstvu podnetov tak zo strany akade mikov ako aj predstaviteľov štátov, Odvolací senát ICC potvrdil rozhodnutie Senátu prípravného konania II, podľa ktorého Jordánsko ako zmluvná strana Rímskeho štatú tu nesplnila svoje povinnosti spolupracovať so Súdom, keď nezatkla a neodovzdala Al Bashira Súdu, keď bol na území Jordánska ako hlava štátu počas Samitu Ligy arabských štátov 29. marca 2017. 251 Kontroverzným nebolo ani tak samotné rozhodnutie, ale skôr jeho odôvodnenie, keďže Odvolací senát poukázal na medzinárodné obyčajové právo, ktoré podľa neho neupravuje aplikovanie konceptu imunít hlavy štátov voči jurisdik cii medzinárodného súdneho orgánu; 252 ba práve naopak, aj podľa názoru niektorých akademikov je čl. 27 normou medzinárodného obyčajového práva. 253 V tejto súvislosti sa však nebrala primeraným spôsobom do úvahy rozdielnosť horizontálnych medzištát nych a vertikálnych vzťahov medzi medzinárodnou inštanciou a štátom. Možnú ar gumentáciu vo veci trestného stíhania (vtedy) hlavy štátu Medzinárodným trestným súdom autorka predostiera v nasledujúcich riadkoch. 246 Nasledujúce riadky sa týkajú situácie, ktorá sa riešila v čase, keď bol Omar Al-Bashir sudánskym pre zidentom a je relevantná pre akýkoľvek obdobný prípad predložený Súdu Bezpečnostnou radou OSN na základe kapitoly VII Charty OSN, ak ide o hlavu štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. 247 Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005) prijatá 31. marca 2005. 248 Porovnaj Svaček, op. cit ., str. 175 a nasl. 249 Čl. 34 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Porovnaj Gaeta, P.: Does President Al-Bashir Enjoy Immunity from Arrest? In: 7 (2) Journal of International Criminal Justice 2009, str. 315–332. 250 V tejto súvislosti pozri aj Akande, D. The Legal Nature of Security Council Referrals to the ICC and its Impact on Al-Bashir’s Immunities. In: 7 (2) Journal of International Criminal Justice 2009, str. 333–352. 251 ICC, Prokurátor v. Al Bashir , situácia v Darfúre, Sudán, ICC-02/05-01/09-397-Corr, Odvolací senát, 6. máj 2019. 252 Ibid . 253 Sadat, L. N.: Heads of State and other governmental officials before the International Criminal Court: the uneasy revolution contines. In: DeGouzman, M., Oosterveld, V. (eds.): The Edgar Companion to the International Criminal Court . Cheltenham, Northampton: Edward Elgar Publishing 2020, str. 96–127.

46