NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

tútu, čo je podmienkou aplikovateľnosti tzv. Kampalských dodatkov, osobitne vo vzťahu k aktivácii jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v prípade zločinu agresie. 279 Nielen laici, ale aj najvyšší predstavitelia štátov vyhlasujú, že prezident Putin je voj novým zločincom, a to aj napriek trestnoprávnej zásade prezumpcie neviny. 280 Niet po chýb, že vo februári 2022 začalo vojnové besnenie v takom rozsahu, aké sa od 2. svetovej vojny na území Európy nekonalo. Zároveň je však nevyhnutné oddeliť otázku trestnej zodpovednosti od otázky trestnej stíhateľnosti hlavy štátu. Aj v tomto smere už zaznelo viacero vyhlásení, ktoré podporujú vydanie trestného zatykača na prezidenta Putina. 281 Avšak ako už bolo uvedené vyššie, Rímsky štatút síce stanovuje irelevantnosť úradného postavenia, no čl. 27 Rímskeho štatútu je právne záväzný len pre zmluvné štáty, príp. pre štáty, ktoré svojím vyhlásením uznávajú jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu. Ukrajina svojím vyhlásením na základe čl. 12 ods. 3 Rímskeho štatútu síce uznala jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu nad relevantnými zločinmi podľa medzi národného práva, no týmto vyhlásením nemôže zrušiť personálne imunity najvyšších predstaviteľov (hlava štátu, predseda vlády, minister zahraničných vecí) tzv. tretieho štá tu, t. j. štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tejto medzinárodnej zmluvy. Medzinárodnoobyčajová povinnosť štátov rešpektovať imunitu najvyšších predsta viteľov iných štátov síce nezaväzuje priamo medzinárodný súdny orgán ako taký, no ta káto inštancia môže konať iba v rozsahu, aký je jej daný zakladajúcou zmluvou. Zároveň platí, že štáty v Rímskom štatúte ako zakladajúcej zmluve Medzinárodného trestného súdu nemôžu postúpiť tomuto súdu viac právomocí ako majú samy. To znamená, že svojou ratifikáciou tejto medzinárodnej zmluvy nemôžu bez ďalšieho umožniť trestné stíhanie najvyšších predstaviteľov štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatú tu, príp. nebol k takémuto konaniu zaviazaný Bezpečnostnou radou OSN. Naďalej je nutné vnímať čl. 27 Rímskeho štatútu ako článok, ktorý síce stano vuje irelevantnosť úradného postavenia, no toto je aplikovateľné na zmluvné strany a teda ich najvyšších predstaviteľov a štáty, ktoré uznali jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu, v aktuálnom prípade na Ukrajinu a jej najvyšších štátnych predstavite ľov. Vo vzťahu k tretím štátom je naďalej nutné aplikovať personálne imunity ich naj vyšších predstaviteľov – pokiaľ by nedošlo k postúpeniu situácie pred Medzinárodný trestný súd zo strany Bezpečnostnej rady OSN, príp. by sa týchto imunít nevzdala ne zmluvná strana. 282 3.5 Čiastkový záver Súčasní akademici a predstavitelia medzinárodného trestného súdnictva sú rozdele ní do viacerých názorových táborov, pokiaľ ide o to, či ICC môže alebo nesmie stíhať vy 279 Pozri rezolúciu Zhromaždenia štátov, zmluvných strán ICC-ASP/16/Res. 5 z 17. decembra 2017. 280 Pozri napr. vyhlásenie amerického prezidenta Bidena okomentované online na https://www.reuters. com/world/biden-says-putin-is-war-criminal-calls-war-crimes-trial-2022-04-04/ [naposledy navštívené 29. apríla 2022]. 281 Pozri napr. názor bývalej prokurátorky del Ponteovej https://www.dailysabah.com/world/europe/former un-prosecutor-del-ponte-calls-for-war-crimes-warrant-for-putin [naposledy navštívené 29. apríla 2022]. 282 Porovnaj tiež Prípad trestného zatykača , op. cit ., ods. 61.

51