NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

sokého predstaviteľa nezmluvného štátu Rímskeho štatútu v prípade postúpenia situácie Súdu Bezpečnostnou radou OSN alebo v prípade uznania jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu štátom, na území ktorého dochádza k páchaniu zločinov podľa medzi národného práva zo strany predstaviteľov spomínaného nezmluvného štátu. Napriek tomu, že sa v tejto veci ešte nedosiahlo spoločné chápanie právneho inštitútu imunít, je nesporné, že norimberskému tribunálu stačilo, aby Charta stanovila, že úradné postave nie nie je pre trestnú zodpovednosť podľa medzinárodného práva relevantné. Nešlo len o povahu jeho zakladajúceho dokumentu, ktorým vznikla inštitúcia riadená víťaznými mocnosťami, ale hlavne o situáciu, ktorú riešil. Šlo o trestné stíhanie najvyšších predsta viteľov nacistického režimu a ich imunitu podľa nemeckého právneho poriadku, no nie o imunitu vlastnú štátom a uplatňovanú medzi štátmi. Medzinárodný trestný súd ako medzinárodný justičný orgán pro futuro zriadený medzinárodnou zmluvou musí zvážiť ďalšie medzinárodné právne normy, aby splnil svoj cieľ, t. j. stíhaním páchateľov naj závažnejších zločinov podľa medzinárodného práva dosahovať spravodlivosť na medzi národnej úrovni. Preto je v Rímskom štatúte upravená aj otázka spolupráce týkajúca sa vzdania sa imunít či odovzdania osôb tretími štátmi a tiež otázka vzdania sa imunít pod ľa vnútroštátneho či medzinárodného práva zmluvnými stranami Štatútu. Túto otázku je preto možné vnímať ako rozpracovanie tretej norimberskej zásady, aj ako pokus o ďal šie prehĺbenie zásady trestnej zodpovednosti za zločiny podľa medzinárodného práva.

52