NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

relevantnosť jednotlivých exkulpačných materiálov. 412 Toto rozhodnutie je preto dôleži té reflektovať vo vzťahu k zásade spravodlivého procesu ako takej.

5.4 Čiastkový záver Pri zabezpečovaní zásady spravodlivého súdneho procesu ide v podstate o to, aby sa s rovnakými prípadmi zaobchádzalo rovnako, aby boli od začiatku stanovené jasné pravidlá (procesnoprávne, ale tiež hmotnoprávne), aby sa nerozhodovalo svojvoľne, ani podľa nálad verejnosti a aby sa neuprednostňovala žiadna strana. Ten zoznam je dosť dlhý a vývojom medzinárodného práva sa predlžuje. Vo vzťahu k príprave a tiež pri hodnotení norimberskej Charty je dôležité zdôraz niť, že páchateľom najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva sa zabezpečil proces, ktorý oni odmietli poskytnúť svojim obetiam. 413 Tým sa zabezpečilo, aby sa as poň takto týmto obetiam neodmietla spravodlivosť. 414 Hoci sa norimberskému procesu často vyčíta, že bol produktom politiky víťazov, 415 v zásade vytvoril proces, ktorý bol izolovaný od nálad medzinárodnej a domácej politickej scény, čím sa tiež zabezpečila ochrana výkonu spravodlivého procesu. 416 Aj pri príprave Charty, ktorá bola ovplyv nená anglosaskou právnou kultúrou, sa však riešila napr. rýchlosť konania, 417 ktorá sa v anglosaskom právnom systéme často spomaľuje práve z dôvodu obštrukcií zo strany obvineného. Výsledkom bol preto čl. 19 Charty, podľa ktorého Tribunál nebol viazaný technickými pravidlami dôkazov. Mal v najvyššej možnej miere prijímať a uplatňovať rýchly a netechnický postup a prijímať akékoľvek dôkazy, o ktorých sa domnieval, že majú dôkaznú hodnotu. Rozvoj medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv po 2. svetovej vojne prebie hal oveľa dynamickejším spôsobom ako rozvoj medzinárodného trestného práva. Tzv. zlatý štandard ochrany práva na spravodlivý súdny proces, ktorý je upravený v čl. 14 Medzinárodného paktu o ochrane občianskych a politických práv a bol následne rozvi nutý v čl. 67 Rímskeho štatútu, je pri porovnaní s čl. 16 Charty oveľa rozsiahlejší, zahŕňa aj tie aspekty, absencia ktorých sa norimberskému procesu vo vzťahu k právu na spra vodlivý súdny proces najviac vyčíta, hoci niektoré z nich boli jeho implicitnou súčasťou. Ide najmä o prezumpciu neviny, právo na odvolanie, právo nesvedčiť proti sebe či právo na rovnosť zbraní a tiež právo na nezávislý súd. Súčasný stav ochrany ľudských práv by sa už pravdepodobne neuspokojil s takou schematickou a rámcovou úpravou ochrany práv obžalovaného, aká bola obsiahnutá v Charte. Na druhej strane sa jej vývoj uberá smerom, ktorým sa vytvára istá nerovnová 412 ICC, Prokurátor v. Ruto a ost., ICC-01/09-01/11-44 Rozhodnutie senátu prípravného konania o stano vení režimu pre zverejňovanie dôkazov a iných súvisiacich záležitostí, 6. apríl 2011, ods. 6. 413 Pozri tiež Jackson, Úvodný prejav, op. cit ., str. 3. 414 Wright, Q.: Due Process and International Law, In: 40 American Jounal of International Law 1946, str. 398. 415 Bližšie pozri napr. Lippman M.: Nuremberg. In: 6 Law Context: A Socio-Legal Journal 1988, str. 35 a nasl. 416 Bhattacharyya, R.: Establishing Rule-of-Law in the International Criminal Justice System. In: 31 Texas International Law Journal 1996 , str. 58 . 417 Správa Roberta H. Jacksona pre prezidenta USA o hrôzach a vojnových zločinoch, 7. jún 1945, IV a V. Správa je online prístupná na http://avalon.law.yale.edu/imt/imt_jack01.asp [naposledy navštívené 19. februára 2022].

73