NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Podstatu prijatia čl. 67 ods. 2 Štatútu je možné vnímať v súvislosti s potrebou hľadania pravdy o vine či nevine obvineného. Na druhej strane je však otázkou, či je možné sa k nej dopracovať, ak by prokurátor v podstate nemal skutočnú možnosť po núknuť a zabezpečiť zachovanie dôvernosti informácií, napr. od svedka. Podľa záveru čl. 67 ods. 2 Štatútu v prípade pochybností o povinnosti zverejnenia o nej rozhoduje Súd. 407 Súd teda môže poskytnúť istú ochranu a obmedziť povinnosť zverejňovania, ak o to požiada prokurátor, ale pod podmienkou, že by šlo o proporčné opatrenie, ktoré by bolo potrebné na ochranu svedka a ktoré by bolo možné vykonať bez toho, aby sa voči obhajobe spôsobila nespravodlivosť. 408 Podľa pravidla č. 83 Pravidiel súdneho konania a vykonávania dôkazov je možné, aby prokurátor požiadal o vypočutie vo veci ex parte . Ide o vypočutie bez prítomnosti obhajoby, keďže jej prítomnosť by zmarila účel také hoto vypočutia, hoci predmetom je v podstate rozhodnutie, či by mala mať obhajoba prístup ku konkrétnym materiálom. 409 V súvislosti s povinnosťou zverejňovania exkulpačných materiálov je potrebné pou kázať ešte na dve veci. Prvou z nich je porovnanie prípadov, kedy má prokurátor povin nosť zverejniť exkulpačné materiály v prípade poskytovateľov informácií, ktoré slúžia iba na účel vytvorenia nových dôkazov a prípadov, kedy by zverejnenie informácií a doku mentov mohlo ohroziť záujmy národnej bezpečnosti štátu. Ide tu o vzťah čl. 67 ods. 2 Štatútu, ktorý má zabezpečiť právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces, k čl. 54 ods. 3 písm. e) a k čl. 72 ods. 1 Štatútu. Je pochopiteľné, že štáty prijali Štatút ako do kument, ktorý chráni záujmy ich národnej bezpečnosti viac ako ochranu bezpečnosti jednotlivca. 410 Druhá vec sa však týka postavenia obhajoby a obžaloby ako takej. Čl. 67 ods. 2 Štatútu bol jeho súčasťou už od návrhu Komisie. 411 Logika návrhu jeho prijatia súvisí s prvkom zásady spravodlivého súdneho procesu, ktorá je okrem iného verbali zovaná aj v požiadavke rovnosti zbraní, t. j. vo vyrovnaní pozícií obhajoby a obžaloby pred súdom. Na jednej strane je pravda, že finančné či personálne možnosti obhajoby sú neporovnateľne menšie ako možnosti tímu Úradu prokurátora a že túto skutočnosť je potrebné vybalansovať v čo najväčšej miere. Na druhej strane sa však opomína špe cifickosť situácií, ktoré sa riešia pred ICC. Ide o situácie, v ktorých vie „lepšie chodiť“ práve obžalovaný, preto by bolo potrebné viac do úvahy brať práve ochranu prípadných poskytovateľov informácií, o to viac, že nejde o informácie, ktoré sa majú použiť pred Súdom, ale len za účelom vytvorenia nových dôkazov. Tiež je vhodné poukázať na to, že požiadavka zverejňovania exkulpačných materiálov sa zameriava nielen na vytvorenie podmienok na materializovanie rovnosti, ale zároveň neberie do úvahy špecifiká ob žaloby, t. j. akoby menila podstatu funkcie prokurátora. Uvedené je možné preukázať napr. v rozhodnutí Súdu, ktorým požiadal prokurátora, aby zosumarizoval informácie poskytnuté v materiáloch poskytnutých obhajobe tak, aby pomohol obhajobe pochopiť

407 Porovnaj ibid ., ods. 46. 408 Pozri tiež čl. 68 ods. 5 Štatútu.

409 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost . , ICC-01/04-01/07-621, Rozhodnutie Senátu prípravného konania o dokumentoch podľa čl. 54 ods. 3 písm. e) identifikovaných ako potenciálne exkulpačné alebo iné materiály pre prípravu obhajoby, 20. jún 2008, ods. 2. 410 Napriek detailnému postupu v takomto prípade v rámci čl. 72 pozri čl. 93 ods. 4 Štatútu, podľa ktorého štát môže zamietnuť žiadosť o pomoc v prípade, že to súvisí s jeho národnou bezpečnosťou. 411 Konečná správa Komisie OSN pre medzinárodné právo z roku 1994, str. 115.

72