NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

finícia zločinu agresie. V porovnaní s norimberským zločinom proti mieru je to ove ľa dlhšia definícia, ktorá reflektuje historický vývoj právnej úpravy týkajúcej sa tohto zločinu, pretože poukazuje a zahŕňa relevantné časti Charty týkajúce sa zločinu proti mieru (Charta nie je výslovne spomenutá), Charty OSN a rezolúcie Valného zhromaž denia OSN č. 3314 (XXIX), ktorá definuje akt agresie. Ešte dôležitejšie je, že 14. de cembra 2017 v New Yorku prijalo Zhromaždenie štátov, zmluvných strán rezolúciu na aktiváciu jurisdikcie Súdu v súvislosti so zločinom agresie. Táto jurisdikcia je účinná od 17. júla 2018, hoci za dosť prísnych a špecifických podmienok, ktoré možno Súd vo svojej rozhodovacej praxi ani nepotvrdí, keďže záverom prijatá interpretácia Rímskeho štatútu a jeho zmien nie je jediným a ani väčšinovým právnym názorom a možno ani neprijatým v dobrej viere. Zločin agresie v Štatúte je oproti zločinu proti mieru upravenému v Charte dlhším a konkrétnejším, čo odzrkadľuje historický vývoj tak zločinu agresie ako aj aktu agresie. Zároveň je však možné skonštatovať, že materiálne jadro samotnej definície sa počas vývoja medzinárodného trestného práva v podstate nezmenilo, čo potvrdzuje, že aj táto časť šiestej norimberskej zásady je základom medzinárodného trestného práva. 6.2 Vojnové zločiny V porovnaní so zločinom agresie je možné vojnové zločiny považovať za najmenej kontroverzné tak počas prípravy Charty a následného norimberského procesu, ako aj počas prípravy štatútu stálej medzinárodnej trestnej súdnej inštancie. Súvisí to prav depodobne s tým, že ide o koncept, ktorý bol známy odnepamäti, resp. od čias, kedy ľudia začali viesť vojny. Prvé zachované záznamy o zákonoch a obyčajach upravujúcich vedenie vojny je možné vystopovať až do starovekých čias. 483 Postupne sa vnútroštátny mi kódexmi 484 tento súbor noriem vyvíjal a konkretizoval, až sa napokon najmä vďaka jednému človeku preklopil aj na medzinárodnú úroveň. 485 Odvtedy sa rozvíja medziná rodné humanitárne právo, resp. medzinárodné právo ozbrojených konfliktov, ktoré je zásadné pre koncept vojnových zločinov, keďže podmienkou sine qua non ich definície je existencia ozbrojeného konfliktu a prepojenie s ním. No až po 2. svetovej vojne sa reálne uplatnilo vyvodzovanie medzinárodnej trestnej zodpovednosti jednotlivca za spáchanie vojnových zločinov. 6.2.1 Vojnové zločiny počas norimberského procesu Keďže už na konci 19. storočia a osobitne na začiatku 20. storočia boli prijaté medzinárodné zmluvy, ktoré upravovali prostriedky a metódy vedenia vojen, pri príp rave Charty norimberského Tribunálu neboli prítomné obavy z konfliktu s princípom nullum crimen sine lege . Počas norimberského procesu s nemeckými pohlavármi boli teda niektorí z nich vyšetrovaní a stíhaní za vojnové zločiny. Pravdepodobne kvôli ne

483 Cryer et al., op. cit ., str. 267. 484 Napr. Lieberov kódex.

485 K úlohe Henriho Dunanta a jeho skúsenosti s utrpením vojakov po bitke pri Solferine v roku 1859 pozri napr. Ondřej, J., Šturma, P., Bílková, V., Jílek, D. a kol.: Mezinárodní humanitární právo . Praha: C.H. Beck 2010, str. 96 a nasl.

88