NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

kých hráčov, sa prijala rezolúcia, ktorá aktivovala jurisdikciu Súdu, no v operatívnej časti uviedla, že v prípade postúpenia situácie zmluvnou stranou alebo vyšetrovaním prokurátora ex proprio motu Súd nebude vykonávať svoju jurisdikciu vo vzťahu k zločinu agresie, ak bol spáchaný štátnym príslušníkom alebo na území zmluvnej strany, ktorá neratifikovala príslušné zmeny. 479 Napriek tomu, že sa napokon táto rezolúcia prijala, ostalo niekoľko nezodpoveda ných otázok. Tie sa týkajú predovšetkým postavenia operatívnej časti prijatej rezolúcie a interpretačných možností, pre ktoré sa rozhodne Súd. V prípade, že to bude na prog rame dňa, je nanajvýš potrebné, aby Súd vykonal svoju rozhodovaciu právomoc konzis tentne a tak, aby bolo jeho rozhodnutie síce konštruktívne kritizovateľné, ale prijateľ né. 480 Minimálne by bolo potrebné, aby sa Súd zaoberal interpretáciou nielen textu, ale aj kontextu a aby výklad podával v dobrej viere. 481 Tá akoby niektorým predstaviteľom v New Yorku v čase prijímania hodnotenej rezolúcie chýbala. Okrem tohto interpre tačného pravidla je potrebné aplikovať aj pravidlo o predmete a účele zmluvy, ktorou Rímsky štatút bezpochyby je. Pokiaľ ani zmluvné strany Rímskeho štatútu nedávajú Súdu možnosť, aby stíhal najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva, môžeme začať hovoriť o úpadku medzinárodnej trestnej spravodlivosti. 482 Faktom ostáva, že ak tivácia jurisdikcie Súdu vo vzťahu k zločinu agresie je míľnikom, ktorý je porovnateľný s prijatím Charty alebo Štatútu. Hoci ani rezolúcia Zhromaždenia štátov, zmluvných strán nevyriešila všetko, aspoň nechala dvere otvorené, aby za splnenia stanovených pod mienok mohol Súd začať vykonávať svoju jurisdikciu vo vzťahu k zločinu agresie. 6.1.5 Čiastkový záver Zločin agresie bol a je najkontroverznejším zločinom v rámci Londýnskej charty aj Rímskeho štatútu, čo je pravdepodobne spôsobené prepojením konceptov aktu ag resie a zločinu agresie. Charta upravovala zločin proti mieru, ktorý bol sčasti prepojený s otázkou dodržiavania zmlúv a tiež s konceptom sprisahania. Komisia definíciu zloči nu proti mieru vo formulovaných norimberských zásadách iba zopakovala a poukázala na odôvodnenie Tribunálu, podľa ktorého boli osoby ním stíhané trestne zodpovedné za plánovanie, pripravovanie, podnecovanie alebo vedenie vojny, keďže museli vedieť, že ide o protizákonný akt z dôvodu prijatia Briand-Kellogovho paktu zakazujúceho vojnu ako nástroj národnej politiky. Konflikty týkajúce sa tohto zločinu podľa medzinárodného práva boli prítomné aj počas Rímskej konferencie a viedli k situácii, kedy sa splnomocnení zástupcovia ne dokázali dohodnúť na definícii zločinu agresie a podmienok výkonu jurisdikcie Súdu v tomto prípade. Väčšina nezrovnalostí sa prekonala počas Hodnotiacej konferencie v Kampale, kde napokon, napriek všetkým výnimkám a podmienkam, bola prijatá de 479 Resolution ICC-ASP/16/Res.5 z dňa 14. decembra 2017, ktorá bola v skutočnosti prijatá v skorých ranných hodinách dňa 15. decembra 2017. Pozri blog Nikolasa Stüchlera, op. cit . 480 Tento odkaz sa týka rozsiahlej kritiky rozhodnutí Súdu vo veci nekonzistentných trestných zatykačov na Al-Bashira, sudánskeho prezidenta. Pozri vyššie 3. kapitolu tejto monografie. 481 Pozri čl. 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. 482 Smith, Ch.A.: The Rise and Fall of War Crimes Trials: from Charles I to Bush II. Cambridge: Cambridge University Press 2012, str. 228 a nasl.

87