NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Väčšie dôsledky mali vyhlásenia, ktoré sa týkali aktivácie jurisdikcie Súdu po tom, ako bola uložená 30. ratifikačná listina tzv. kampalských dodatkov. 473 Išlo o vyhláse nia, ktoré sa formovali pod vplyvom odlišného postoja k týmto dodatkom, konkrétne k čl. 15 bis ods. 4 a 5 Štatútu. Možno v Kampale ešte vládla v roku 2010 eufória, no už čoskoro sa ukázalo, že interpretácia relevantných článkov vytvára neprekonateľné rozdiely. Interpretačné problémy sa netýkali možností, kedy by situáciu postúpila Súdu Bezpečnostná rada OSN, ani situácie, kedy by ku aktu agresie došlo na území štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Štatútu alebo by zločin agresie spáchal jednotlivec, ktorý je štátnym príslušníkom štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Štatútu. Problémom bola situácia, ktorá sa týkala zločinu agresie spáchaného na území zmluvnej strany Štatútu alebo jeho štátnym príslušníkom. Podľa prvej názorovej skupiny Súd nemôže vykonávať svoju jurisdikciu v prípade zločinu agresie za takýchto podmienok iba v takomto prípa de, že sa štát voči tomu vymedzil osobitným vyhlásením podľa čl. 15 bis ods. 4 Štatútu. Táto skupina poukazovala na znenie čl. 12 ods. 2 Štatútu, ktorým zmluvné strany uznali jurisdikciu Súdu vo vzťahu k zločinom uvedeným v čl. 5 za predpokladu, že k údajnému zločinu došlo buď na ich území alebo ho vykonal ich štátny príslušník. Druhá skupina však poukazovala na čl. 121 ods. 5 Štatútu, ktorá na vykonávanie jurisdikcie Súdu poža dovala ratifikáciu prijatých zmien vo vzťahu k čl. 5, 6, 7 a 8 Štatútu, inak by Súd svoju jurisdikciu nemohol vykonávať. 474 V podstate ide iba o situáciu, kedy by k údajnej agre sii došlo zo strany štátu, ktorý je zmluvnou stranou, no neratifikoval kampalské dodatky, voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou, no kampalské dodatky ratifikoval. 475 Oba tábory sa mohli zhodnúť, že aktivujú jurisdikciu Súdu vo vzťahu k zločinu agresie a nechajú rozhodnúť Súd, ktorý je tak či onak nezávislým súdnym orgánom. 476 Osobitne pre skupinu podporujúcu reštriktívnejšie stanovisko však bola neprijateľná možnosť, že by Súd mohol prijať zhovievavejšiu interpretáciu. 477 Neprijateľnou bola tiež možnosť, že sa prerokovávaná jurisdikcia Súdu aktivuje s tým, že štáty, ktoré s ňou ne súhlasia, ani nemusia prijať vyhlásenie podľa čl. 15 bis ods. 4 Štatútu, len sa na nich uplatní výnimka, akoby vôbec neboli zmluvnými stranami, t. j. vo vzťahu k čl. 15 bis ods. 4 Štatútu ide dokonca o rozšírenie vylúčenia, ktoré by sa takto netýkalo len štát neho príslušníka, ale aj územia príslušného štátu. 478 Vzhľadom na možnosť, že by sa rozhodnutie Zhromaždenie štátov, zmluvných strán napokon vôbec neprijalo, príp. by sa prijalo nie konsenzom, ale bolo by nutné hlasovať s možnosťou straty hlasu tzv. veľ 473 Za pozornosť stojí skutočnosť, že šlo o ratifikáciu Palestíny. Vzhľadom na politickú kontroverznosť jej štátnosti je vhodné poukázať na to, že na stránke UNTC bolo k 31. decembru 2018 uvedených 37 štátov, ktoré ratifikovali tzv. kampalské dodatky, Palestína však medzi nimi uvedená nebola. 474 Bližšie pozri Správu o uľahčení aktivácie jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu nad zločinom agre sie (ICC-ASP/16/24), 27. november 2017. 475 Kreß, C.: On the Activation of ICC Jurisdiction over the Crime of Aggression. In: 16 Journal of Interna tional Criminal Justice 2018 , str. 8. 476 Porovnaj čl. 40 Štatútu. 477 Kreß, op. cit ., st. 10. 478 Bližšie pozri blog Nikolasa Stüchlera, švajčiarskeho diplomata na newyorských rokovaniach ‘The Activa tion of the Crime of Aggression in Perspective’, EJIL: Talk! Blog of the European Journal of European Law, 26. január 2018, prístupné online na https://www.ejiltalk.org/the-activation-of-the-crime-of-ag gression-in-perspective/ [naposledy navštívené 19. februára 2022].

86