NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

v prílohe č. 3 rezolúcie RC/Res. 6. Nezvyčajný koncept tohto chápania zmien vyplýva aj z toho, že v Štatúte o nich niet ani zmienky. Čl. 21 Štatútu, ktorý stanovuje uplat niteľné právo, tento koncept vôbec nespomína. Je preto otázne, nakoľko záväzne by brali do úvahy tento koncept sudcovia. Je zrejmé, že jednotlivé ustanovenia prílohy č. 3 boli pre delegácie veľmi dôležité. Ich význam je však predovšetkým politický, keďže každé ustanovenie tejto prílohy je z právneho hľadiska jedinou možnou interpretáciou konkrétnych odsekov prílohy č. 1 rezolúcie RC/Res. 6 príp. iných všeobecných pravi diel medzinárodného práva. Ide napr. o uistenie, že tak v prípade predloženia situácie Bezpečnostnou radou OSN, ako aj štátom, zmluvnou stranou alebo konaním proku rátora ex proprio motu , Súd môže konať iba za splnenia oboch stanovených podmienok – podmienky uplynutia jedného roka od ratifikácie alebo prijatia zmien tridsiatimi štát mi a podmienky prijatia rozhodnutia Zhromaždením štátov, zmluvných strán najskôr po 1. januári 2017. Toto ponímanie sa výslovne týka možnosti Súdu začať vykonávať svoju jurisdikciu, nie otázky prijatia zmien. 468 Vzhľadom na systém medzinárodnej bezpečnosti je diskutabilné, či v prípade, ak situáciu predloží Súdu Bezpečnostná rada OSN, je irelevantné, či je štát, ktorého hlavní predstavitelia budú predmetom vyšetrovania a trestného stíhania, zmluvnou stranou Štatútu. 469 Napokon, d e iure – ako zmena medzinárodnej zmluvy – je zločin agresie definovaný v rezolúcii prijatej Zhromaždením štátov, zmluvných strán aplikovateľný iba v medziach Štatútu. 470 Vzhľadom na existujúce pravidlá diplomatických vzťahov medzi štátmi je tiež samozrejmé, že prijaté zmeny sa nebudú interpretovať ako vytvorenie práva alebo povinnosti vykonávať vnútroštátnu jurisdikciu vo vzťahu k aktu agresie, ktorý bol vykonaný iným štátom, keďže sa tu aplikuje zásada par in parem non habet imperium , o čom svedčí aj rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Prípade zatýkacieho roz kazu . 471 Na druhej strane je pochopiteľné, že sa štáty chceli v prípade zločinu agresie ubezpečiť o „správnej“ aplikácii princípu komplementarity. 472 Posledným zaujímavým ustanovením je ustanovenie, ktoré vysvetľuje pojem zjav nosti porušenia Charty OSN. Hneď v prvom odseku čl. 8 bis Štatútu sa uvádza, že v prí pade zločinu agresie musí ísť o akt, ktorý svojím charakterom, závažnosťou a rozsahom zakladá zjavné porušenie Charty OSN. Presne tieto charakteristiky sa používajú na sta novenie objektívnych elementov zjavnosti porušenia v poslednom odseku prílohy č. 3. Preto je možné toto ustanovenie považovať za nadbytočné. To isté platí pre vyhlásenie, že každé určovanie, či bol vykonaný akt agresie, musí vziať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu, vrátane jeho závažnosti a následkov. Tieto ustanovenia sa preto vo väčšine prípadov zdajú byť skôr politickými vyhláseniami.

468 Porovnaj ods. 22 Návrhu správy Pracovnej skupiny o zločine agresie RC/WGCA/3. 469 Pozri vyššie 3. kapitolu tejto monografie.

470 Porovnaj čl. 10 Rímskeho štatútu: Žiadne ustanovenie v tejto časti sa nebude interpretovať ako ustanove nie, ktoré obmedzuje alebo ovplyvňuje už existujúce alebo vytvárajúce sa pravidlá medzinárodného práva na iné účely než na účely tohto štatútu. 471 Prípad zatýkacieho rozkazu, op. cit. , ods. 61. 472 K princípu komplementarity pozri najmä čl. 17, 18 a 19 Rímskeho štatútu.

85