NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Ak už Bezpečnostná rada OSN rozhodla, že došlo k spáchaniu aktu agresie, pro kurátor môže pokračovať vo vyšetrovaní. Pokiaľ uplynie šesť mesiacov od oboznámenia generálneho tajomníka a nedôjde k určeniu, či došlo k spáchaniu aktu agresie, prokurá tor môže tiež pokračovať vo vyšetrovaní, ale len v prípade, že senát prípravného konania toto vyšetrovanie povolí v súlade s čl. 15 Štatútu. Je veľmi zaujímavé, že by mali rozhod núť všetci sudcovia senátu prípravného konania, ktorých je najmenej šesť. Zatiaľ ostáva otázkou, čo by sa stalo, keby sudcovia rozhodli v pomere traja ku trom. Delegácie, ktoré v takom prípade preferovali nemožnosť ďalšieho vyšetrovania, mohla uchlácholiť ďalšia podmienka, a to kumulatívna, že Bezpečnostná rada OSN nekonala podľa čl. 16 Štatútu. Ak by Bezpečnostná rada OSN konala v súlade s čl. 16 Štatútu, znamenalo by to, že žiadne vyšetrovanie alebo stíhanie nemôže začať alebo sa v ňom nemôže pokračovať počas nasledujúcich 12 mesiacov po žiadosti Bezpečnostnej rady OSN. Táto žiadosť je naviac aj v prípade zločinu agresie obnoviteľná. V každom prípade sa uvedená druhá podmienka zdá byť nadbytočná, keďže už je Štatútom apliko vateľná aj vo vzťahu k zločinu agresie. Môže však ísť aj o istý spôsob uistenia o primár nosti Bezpečnostnej rady OSN v oblasti určenia, či došlo k aktu agresie, keďže podľa definície by senát prípravného konania rozhodol aj o tejto otázke. Ďalšie limitujúce ustanovenia čl. 15 bis a 15 ter vo vzťahu k výkonu jurisdikcie Súdu v prípade podozrenia z zločinu agresie poukazujú na to, že napriek odkazu na čl. 121 ods. 5 Štatútu sa v zásade dosiahol efekt aplikácie čl. 121 ods. 4 Štatútu. Je to dôsledok toho, že Súd môže vykonávať svoju jurisdikciu iba voči tým zločinom agresie, ktoré boli spáchané rok po tom, ako boli prijaté zmeny ratifikované alebo odsúhlasené tridsiatimi zmluvnými stranami. Jurisdikcia Súdu bola navyše podmienená prijatím rozhodnutia dvojtretinovej väčšiny zmluvných strán alebo konsenzom, ktoré Zhromaždenie štátov, zmluvných strán mohlo prijať najskôr po 1. januári 2017. Splnené museli byť obe pod mienky kumulatívne, t. j. finálne rozhodná bola tá, ktorá bola splnená neskôr. Pre úplnosť záverov Hodnotiacej konferencie vo vzťahu k zločinu agresie je potreb né uviesť ďalšie dve skutočnosti. Prvou z nich je, že počas Hodnotiacej konferencie bola prijatá aj príloha č. 2 rezolúcie RC/Res. 6, ktorá upravuje skutkovú podstatu zločinu agresie. 467 Tá v svojich šiestich odsekoch opätovne stanovuje, že páchateľ plánoval, pri pravil, inicioval alebo vykonal akt agresie, že bol vo vodcovskej pozícii, že akt agresie sa vykonal, že páchateľ si bol vedomý faktických okolností nezlučiteľnosti použitia sily s ustanoveniami Charty OSN, že šlo o zrejmé porušenie Charty OSN, pričom takéhoto porušenia si bol páchateľ vedomý. Oveľa podnetnejší je úvod k skutkovej podstate čl. 8 bis . Ten sa sústreďuje na to, že páchateľ nemusel vykonať právnu kvalifikáciu zlučiteľ nosti použitia sily, ani zjavnosti takéhoto porušenia, vzhľadom na to, že ide o objektívnu kvalifikáciu. Z hľadiska analýzy zločinu agresie sú zaujímavé ustanovenia, ktoré upravujú chá panie (understandings) zmien Štatútu vo vzťahu k zločinu agresie, ktoré sú obsiahnuté 467 Skutkové podstaty trestných činov majú podľa čl. 9 Štatútu pomáhať Súdu pri interpretácii a uplatňovaní článkov 6, 7, 8 a už aj 8 bis . Skutkové podstaty trestných činov na účely Rímskeho štatútu treba odlišovať od skutkových podstát zločinov vo vnútroštátnom práve. Dokument Skutkové podstaty trestných činov existuje popri Rímskom štatúte a jednotlivé zločiny upravuje detailnejšie ako definície uvedené priamo v Štatúte.

84