NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

ÚVOD: HISTORICKÉ SÚVISLOSTI NORIMBERSKÉHO PROCESU A NÁSLEDNÉHO VÝVOJA MEDZI- NÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA Koniec 20. a začiatok 21. storočia by bolo možné označiť za rozkvet medzinárod ného trestného práva. 1 Šlo o bezprecedentný rozvoj, ktorý umožnil jednak oslavovaný koniec tzv. Studenej vojny a nádej na skutočnú spoluprácu medzi štátmi a jednak, žiaľ, hrôzy vojen a čistiek, ktoré sa už medzi „civilizovanými národmi“ neočakávali. No me dzinárodné spoločenstvo už malo za sebou skúsenosť, z ktorej sa mohlo poučiť a zobrať si príklad, ako riešiť kontroverziu súvisiacu s výberom medzi spravodlivosťou a mierom. Sú situácie, kedy nie je ani potrebné ani dobré vyberať si medzi dvomi dobrami a radšej skĺbiť obe, hoci sa môže zdať, že ide o nespojiteľné nádoby. Po 2. svetovej vojne šlo o rie šenie situácie, ktoré sa zavŕšilo tzv. norimberským procesom. Jeho podstatou bolo trestné stíhanie na medzinárodnej úrovni, výsledkom ktorého bolo odsúdenie 12 predstaviteľov nacistického režimu na smrť a 7 na trest odňatia slobody v rôznej dĺžke od 10 rokov až po doživotie; 3 obvinení boli prepustení. 2 Šlo o proces, ktorý bol v hľadáčiku odbornej i laickej verejnosti a ktorý bol a stále je predmetom skúmania z rôznych uhlov pohľadu. 3 Počas riešenia otázky, ako splniť cieľ, ktorý si stanovili Spojenecké mocnosti už v roku 1943, 4 a to, že budú brať Nemecko a Nemcov na zodpovednosť za ohavnosti spáchané počas 2. svetovej vojny, 5 zaznievali komentáre, že počas vojny každá zo strán porušuje vojnové právo, no po vojne je potrebné zabudnúť na to, čo sa stalo. Na druhej strane bolo nemálo tých, ktorí zdôrazňovali, že nemožno zabudnúť na to, čo sa stalo, pretože by sa to mohlo zopakovať. 6 A jednou z možností bolo brať na zodpovednosť naj vyšších pohlavárov nemeckého systému, neumožniť zabudnúť na nich, práve naopak, vo verejnom súdnom procese poukázať na neľudskosť mašinérie, ktorú je schopný vytvoriť človek, tvor spoločenský. Takto mala možnosť zvíťaziť moc práva nad pomstou 7 a spra vodlivosť nad barbarstvom. 8 Práve toto víťazstvo sprevádzalo hodnotenie norimberského 1 Cassese, A.: International Criminal Law. 2. vyd. Oxford: Oxford University Press 2008, str. 4. 2 Z vtedajších akademických záznamov pozri napr. Wright, Q.: The Law of the Nuremberg Trial. In: 41 American Journal of International Law 1947, str. 38 a nasl. 3 Pozri svedectvo pozorovateľov z radov médií: Heydecker, J. J., Leeb, J.: Norimberský proces . Praha: Ikar 2007. 4 Už 12. januára 1942 bola prijatá v Londýne rezolúcia o nemeckých vojnových zločinoch, ktorú prijali predstavitelia deviatich Nemeckom okupovaných štátov a v ktorej poukázali na medzinárodnú solidaritu a nevyhnutnosť predísť pomste verejnosťou prostredníctvom organizovanej spravodlivosti, ktorá by uči nila zadosť zmyslu spravodlivosti civilizovaného sveta. Bližšie pozri samotnú rezolúciu, ktorá je online prístupná na https://www.legal-tools.org/doc/bb0570/pdf/ [naposledy navštívené 19. februára 2022]. Za československú vládu ju podpísal predseda exilovej vlády Ján Šrámek. 5 Vyhlásenie o ohavnostiach prijaté dňa 31. októbra 1943 počas Moskovskej konferencie je online prístup né na https://www.legal-tools.org/doc/3c6e23/pdf/ [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 6 Porovnaj Harris, W. R.: A World of Peace and Justice under the Rule of Law: From Nuremberg to the International Criminal Court. In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 691. 7 Porovnaj Dodd, Ch. J.: Nuremberg: Past, Present and Future. In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 647–648. 8 Dodd, Ch. J.: Remarks: The Legacy of Nuremberg, October 18, 1996. In: 12 Connecticut Journal of International Law 1997, str. 199.

9