NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

procesu, hoci sa na obdobie minimálne 40 rokov mohlo zdať, že ide iba o symbolický odkaz. 9 Dnes sa študenti práva už pri prvých stretnutiach s medzinárodným verejným prá vom učia, že na rozdiel od tzv. klasického medzinárodného práva je možné za subjekt tohto právneho odvetvia považovať aj jednotlivca, hoci iba v rámci niektorých jeho ob lastí. Jednou z nich je medzinárodné trestné právo, ktoré upravuje trestnú zodpovednosť jednotlivca na medzinárodnej úrovni. Bol to práve povojnový norimberský proces, ktorý dal tomuto pojmu reálne naplnenie. Pre pochopenie istého novátorstva tohto prístupu je nápomocné preštudovať si vtedajšie materiály, ktoré prezentovali názory rozdeľujúce tak politikov ako akademikov. Napriek skutočnosti, že už pred norimberským procesom bolo možné, aby štát stíhal a potrestal jednotlivcov, ktorí páchali vojnové zločiny, na zá klade medzinárodného práva, 10 stále sa zdôrazňovala výlučnosť postavenia štátov. 11 Ako to neskôr vyslovene skonštatoval aj Medzinárodný súdny dvor, osobitnosť postavenia štátov však neznamená, že by nemohli existovať iné subjekty medzinárodného práva ako štát, aj keď s inými parametrami. 12 Norimberský proces sa dnes zdá byť už tak pevnou súčasťou medzinárodného práva, že je ťažké uvedomiť si, že nebol takou samozrejmosťou, ako sa v súčasnosti zdá. Je dokonca možné ho označiť ako experiment či dokonca improvizáciu. 13 Jeho výsledkom si neboli istí ani jeho hlavní protagonisti. 14 Týka sa to jednak jeho prípravy ako možnosti riešenia situácie predstaviteľov nacistického režimu a jednak aj samotného priebehu, vrátane rozsudku. Šlo o proces, výsledok ktorého sa dostavil postupne a ktorého podobu ovplyvnili viaceré faktory, 15 vrátane pôsobenia výrazných osobností. 16 Pôvodne tri krajiny, USA, Veľká Británia a Rusko, ku ktorým sa neskôr pripojilo Francúzsko, síce prijali už 17. decembra 1942 vyhlásenie, 17 že majú v úmysle brať Nemecko a Nemcov na zodpovednosť za zverstvá spáchané počas vojny, no čo to skutočne znamená, to ešte 9 Porovnaj Bassiouni, M. Ch.: Nuremberg: Forty Years After. In: 18 Case Western Reserve Journal of International Law 1986, str. 262. 10 Kelsen, H.: Collective and Individual Responsibility in International Law with Particular Regard to the Punishment of War Criminals. In: 31 California Law Review 1943, str. 536. 11 Oppenheim, L.: International Law . 6. vyd. Londýn: Longmans, Green and company 1940, str. 455. 12 Porovnaj Medzinárodný súdny dvor, Prípad náhrady škôd za zranenia utrpené v službách OSN , poradný posudok vydaný dňa 11. apríla 1949, ICJ Reports 1949 (ďalej aj Prípad náhrady škôd ), str. 178. 13 Overy R.: The Nuremberg Trials: international law in the making. In: Sands, P. (ed.): From Nuremberg to the Hague. The Future of International Criminal Justice . Cambridge: Cambridge University Press 2003, str. 2. 14 Pozri napr. Barrett, J. Q.: The Nuremberg Roles of Justice Robert H. Jackson. In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 512–513. 15 Pozri napr. Bassiouni, M. Ch.: Crimes against Humanity: Historical Evolution and Contemporary Applica tion . Cambridge: Cambridge University Press 2011, str. 28 a nasl. 16 Barrett , op. cit ., str. 511–525. Pozri tiež Kaul, H. P.: The Nuremberg Legacy and the International Crimi nal Court – Lecture in Honor of Whitney R. Harris, Former Nuremberg Prosecutor. In: 12 Washington University Global Studies Law Review 2013, str. 637 a nasl.; Harris, W. R., King, H. T. Jr., Ferencz, B. B.: Nuremberg and Genocide: Historical Perspectives. In: 40 Studies in Transnational Legal Policy 2009, str. 17 a nasl.; Sands, P., Peaks, T.: The Hersch Lauterpacht Draft Nuremberg Speeches. In: 1 Cambridge Journal of International and Comparative Law 2012, str. 37–22. 17 Spojená deklarácia členov Spojených národov proti vyhladeniu židov, ktorá je online prístupná na

10