NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

ostávalo vecou diskusie. Podľa vyššie spomínanej moskovskej deklarácie sa zodpovednosť nacistických pohlavárov mala riešiť počas súdneho procesu, hoci pôvodne bol Stalin názoru, že je potrebné vykonať masovú popravu 50 až 100 tisíc Nemcov a Churchill sa tiež pridával skôr k politickému ako súdnemu riešeniu z dôvodu obáv, že by nacisti mohli využiť verejný proces na propagáciu svojej ideológie. 18 Hoci sa napokon prijalo riešenie, ktorého cieľom bolo vyvodenie trestnej zodpovednosti jednotlivcov v rámci súdneho procesu, ani po bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka dňa 8. mája 1945 ešte nebolo úplne jasné, ako sa tento cieľ zrealizuje. USA ako primárny obhajca súdneho procesu, ktorý by mieru a bezpečnosti poslúžil lepšie ako hromadné popravy rozdúchavajúce vášne v porazenom Nemecku, 19 sa napokon stali hnacím motorom procesu vyjednávania právne i politicky akceptovateľného podkladu celého procesu. Symbolom norimberského procesu sa v tomto smere stal sudca Najvyššieho súdu USA Robert H. Jackson 20 a výsledkom celého procesu prijatie Londýnskeho dohovoru dňa 8. augusta 1945 (ďalej aj Dohovor), 21 ktorého prílohou bola Charta Medzinárodného vojenského tribunálu (ďalej aj Charta). 22 Medzinárodný vojenský tribunál zasadal od 20. novembra 1945 do 1. októbra 1946 v Norimbergu ako symbole každoročných zjazdov nacistickej strany (ďalej aj Tribunál). 23 Norimberský proces i rozsudok Tribunálu nad hlavnými vojnovými zločincami (ďalej aj Rozsudok) 24 rezonovali odbornou i laickou verejnosťou a ovplyvnili nielen oblasť medzinárodného trestného práva. 25 Táto monografia sa sústreďuje na vývoj, ku ktorému došlo v súvislosti s vyhlásením zásad uznaných v Charte za zásady medziná rodného práva, a to rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 26 a v súvislosti s povere ním Komisie OSN pre medzinárodné právo (ďalej aj Komisia), aby sformulovala tieto https://api.parliament.uk/historic-hansard/commons/1942/dec/17/united-nations-declaration [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 18 Bass, G. J.: Stay the Hand of Vengeance: The Politics of War Crimes Tribunals. New Jersey: Princeton University Press 2000, str. 182. Na druhej strane, v prípade iba politického trestu by mohlo dôjsť k vytvoreniu mýtu hrdinov. Bližšie pozri napr. Ečer, B.: Norimberský soud . Praha: Orbis 1946, str. 15. 19 Porovnaj Smith, B. F.: Reaching Judgment at Nuremberg . New York: Basic Books, Inc. 1977, str. 25. 20 Barrett, op. cit ., str. 511–525. 21 Londýnsky dohovor z 8. augusta 1945 medzi vládou USA, dočasnou vládou Francúzskej republiky, vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi. Československo pristúpilo k tomuto dohovoru 26. septembra 1945, pozri zákon č. 164/1947 Sb. Dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi. 22 Charta ako príloha Dohovoru v znení Protokolu o odstránení nezhôd v Charte zo 6. októbra 1945. 23 Safferling, Ch. J. M.: Judging Nuremberg: The Laws, the Rallies, the Trials: Conference 17 July – 20 July 2005 in Nuremberg, Germany. In: 6 German Law Journal 2005, str. 1045. 24 Medzinárodný trestný tribunál, Spojené štáty americké, Francúzska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a severného Írska a Zväz sovietskych socialistických republík v. Göring a ost., 1. október 1946. Rozsudok je online prístupný na https://www.legal-tools.org/doc/f21343/pdf/ [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 25 Pozri nižšie 5. kapitolu tejto monografie o práve na spravodlivý súdny proces. 26 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 95 (I) z 11. decembra 1946.

11