NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

zásady. 27 Hoci k sformulovaniu norimberských zásad došlo v relatívne krátkom čase, 28 ďalší vývoj v rámci Komisie i medzinárodného spoločenstva už nebol vývoju medziná rodného trestného práva priaznivo naklonený. 29 Tento postoj súvisel s tzv. Studenou vojnou, 30 takže aj keď Komisia prijala v roku 1954 Návrh kódexu zločinov 31 proti mieru a bezpečnosti ľudstva, 32 Valné zhromaždenie OSN ho odložilo ad acta , až kým nebude prijatá definícia aktu agresie. 33 No ani po jej prijatí 34 sa medzinárodné spoločenstvo nehrnulo do rozpracovávania podkladov, ktoré by mohli poukázať na trestnosť konania aj najvyšších predstaviteľov štátov. 35 Uvoľňovaním politického napätia došlo aj k obnoveniu aktívnejšieho prístupu a umožneniu Komisii, aby sa opätovne pozrela na možnosti, ktoré ponúkalo norimber ské zrodenie medzinárodného trestného práva. 36 Komisia tak pripravila a v roku 1996 napokon prijala nový Návrh kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva. 37 Bola to však až ďalšia skúsenosť ľudstva s hrôzami vojny, ktorá umožnila zaznačiť ďalší historický míľnik vo vývoji medzinárodného trestného práva. Balkánsky konflikt bol príliš blízko západným mocnostiam, aby mohol ostať nepovšimnutý z hľadiska vní mania ohrozenia medzinárodného mieru a bezpečnosti a rwandský konflikt bol príliš neuveriteľný na to, aby ho mohlo medzinárodné spoločenstvo nechať na vyriešenie iba oslabenej rwandskej občianskej spoločnosti. Prostriedky, ktoré si medzinárodné spolo čenstvo vybralo, je možné kritizovať, 38 no Bezpečnostnou radou OSN ad hoc vytvorené Ibid . 28 Zásady medzinárodného práva uznané v Charte norimberského tribunálu a v jeho rozsudku, Správa Komisie OSN pre medzinárodné právo Valnému zhromaždeniu OSN. Yearbook of the International Law Commission , 1950, vol. II (ďalej aj ILC Norimberské zásady). 29 Pozri napr. Safferling, Ch. J. M.: A World of Peace under the Rule of Law: The View from Europe. In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 681. 30 K tomu, že najvýraznejším oponentom ďalšieho rozvoja medzinárodného trestného práva bolo Spojené kráľovstvo pozri napr. Matas, D.: From Nuremberg to Rome: Tracing the Legacy of the Nuremberg Trials. In: 10 Gonzaga Journal of International Law 2006–2007, str. 18 a nasl. 31 Na svojom 39. zasadnutí v roku 1987 zmenila Komisia názov anglického textu Návrhu kódexu z „Draft Code of Offenses Against the Peace and Security of Mankind“ na „Draft Code of Crimes against the Peace and Security of Mankind“. Pozri Správu ILC, U.N. Doc. A/43/10 (1988). Pozri nižšie 2. kapitolu tejto monografie. V rámci tejto monografie sa vo všetkých jeho súvislostiach používa pojem „crime“ ako „zločin“, osobitne ako zločin podľa medzinárodného práva, a to aj napriek tomu, že v oficiálnom preklade Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu sa pri genocíde a agresii používa pojem trestný čin, rovnako ako aj pri úprave rozličných aspektov jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu. 32 ILC Yearbook, 1954, vol. II. 33 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 897 (IX) zo 4. decembra 1954. 34 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 3314 (XXIX) zo 14. decembra 1974. 35 Pozri napr. Bassiouni, M. Ch.: Crimes against Humanity in International Criminal Law . 2. rev. vyd. Hague, Londýn, Boston: Kluwer Law International 1999, str. 267. 36 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 36/106 z 10. decembra 1981. 37 Pozri A/CN.4/SER.A/1996/Add.l (Part 2), ILC Yearbook , 1996, vol. II, časť 2, ods. 50. 38 Pozri napr. Alvarez, J. E.: Nuremberg Revisited: The Tadic Case. In: 7 European Journal of International Law 1996, str. 245–264. 27

12