NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

medzinárodné trestné tribunály 39 boli bezpochyby prejavom schopnosti zakročiť aj inak ako vojensky 40 a zároveň schopnosti napomôcť znovunastoleniu či udržaniu mieru pre pojením so zabezpečovaním spravodlivosti. Práve tento prístup je možné vnímať v sú vislosti s presvedčením, že spravodlivosť nie je prekážkou mieru, ale je jeho najistejším garantom. 41 Právo ako umenie dobra a spravodlivosti 42 je osobitným prostriedkom na dosa hovanie a rozvoj mieru a bezpečnosti ľudstva, o to viac, ak je jeho podstatou stíhanie páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva. Aspekt spravodlivosti je v medzinárodnom trestnom práve citeľne prítomný tak v jeho trestnoprávnej ako aj medzinárodnoprávnej zložke. Nech každý dostane, čo mu patrí, 43 či už ide o trest pre radového jednotlivca alebo najvyššieho predstaviteľa štátu. 44 Tento prístup je osobitnou výzvou pre prípady pro futuro , keďže trestné stíhanie môže zasiahnuť predstaviteľov kto réhokoľvek štátu. Politická situácia na medzinárodnej úrovni koncom 20. storočia však bola v takej fáze, že umožnila prijatie medzinárodnej zmluvy, 45 na základe ktorej vznikol stály Medzinárodný trestný súd (ďalej aj Súd alebo ICC), ktorého úlohou je vyšetrovanie a stíhanie páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva. Napriek jeho slabým stránkam a problémom s realizáciou tohto cieľa je namieste otázka, ako by vyzeralo a fungovalo medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti v oblasti postihovania páchateľov tak závažných činov, že sú trestné priamo na základe medzinárodného práva, keby nebolo Norimbergu či Haagu a ich odstrašujúceho efektu. Napriek výhradám pre dovšetkým tých štátov, predstavitelia ktorých súhlasia, že medzinárodná súdna inštancia pre stíhanie jednotlivcov je potrebná, ale len vo vzťahu k tým štátom, ktoré to potrebu jú kvôli stabilizácii či riešeniu (post)konfliktnej situácie, fungovanie Medzinárodného trestného súdu a jeho podpora sú potrebné pre zabezpečenie synergie mieru a spravodli vosti aj z medzinárodného hľadiska. Práve preto je založenie Medzinárodného trestného súdu možné považovať za ostatný míľnik vývoja medzinárodného trestného práva, ktorý umožnením jurisdikcie riešiť prípady najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva pro futuro , má ešte odstrašujúcejší efekt ako predchádzajúce súdne inštancie a na pomáha tak cieľu zaisťovať úctu k spravodlivosti a jej uskutočňovaniu bez ukracovania mieru, práve naopak. 46 39 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ďalej aj ICTY) vznikol na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 827 z 25. mája 1993; Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu (ďalej aj ICTR) na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 955 z 8. novembra 1994, obe v znení neskorších rezolúcií. 40 Pozri článok 41 Charty OSN. Krisch, N.: Article 41. In: Simma, B. (ed.): The Charter of the United Nations: A Commentary. 3. vyd. Oxford: Oxford University Press 2012, str. 1319 a nasl. 41 Newton, M. A.: Echoes of Nuremberg. In: 39 Studies in Transnational Legal Policy 2008, str. 118. Pozri tiež 1. deklaráciu z Inštitútu Chautauqua.

42 Aulus Cornelius Celsus. 43 Marcus Tullius Cicero. 44 Pozri nižšie 3. kapitolu o irelevantnosti oficiálneho postavenia jednotlivcov. 45 Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej aj Rímsky štatút alebo Štatút). 46 Pozri bližšie Preambulu Rímskeho štatútu.

13