NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

závažným porušením. Napr. zákaz pre vojnových zajatcov nosiť vlastné výložky či vy znamenania je síce porušením pravidla medzinárodného humanitárneho práva, ale ne zakladá individuálnu trestnú zodpovednosť, „len“ zodpovednosť štátu za medzinárodne protiprávne konanie. Samotné články, ktoré zavádzajú pojem vážneho porušenia (angl. grave breaches ), uvádzajú, že existujú jednoduché porušenia medzinárodného humanitárneho práva, ktoré nie sú vážne. Zároveň však stanovujú povinnosť každej vysokej zmluvnej strany, aby prijala opatrenia potrebné na potlačenie všetkých aktov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami doho voru, aj keď nejde o vážne porušenia. 491 V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že v prípade váž nych porušení Ženevských dohovorov z roku 1949 ide o nepremlčateľné trestné konanie, voči ktorému sa na základe univerzálnej jurisdikcie stanovenej týmito dohovormi môže viesť trestné stíhanie ktoroukoľvek zmluvnou stranou týchto dohovorov. 492 6.2.3 Vojnové zločiny v ponorimberskom období Úprava problematicky vojnových zločinov v štatúte ICTY odzrkadľovala vývoj, ktorý sa dovtedy dosiahol v oblasti medzinárodného humanitárneho práva. Od Charty sa prijali nielen spomínané Ženevské dohovory, ale aj ich Dodatkové protokoly či ďalšie medzinárodné zmluvy, ktoré upravovali používanie, príp. zákaz používania konkrétnych zbraní alebo prostriedkov vedenia vojen. Postupne tak preto v tejto oblasti došlo akoby k štiepeniu, čím sa zdôraznil rozdiel medzi medzinárodným humanitárnym právom obyčajovým a medzinárodným humanitárnym právom zmluvným. 493 Štatút tohto tri bunálu tak vojnové zločiny upravuje v čl. 2 a 3, pričom rozlišuje medzi zmluvným a obyčajovým medzinárodným humanitárnym právom. Čl. 2 Štatútu ICTY vychádza z vážnych porušení Ženevských dohovorov z roku 1949 a za jurisdikciu ratione materiae ICTY stanovuje vyšetrovanie a trestné stíhanie v prípade úmyselného zabitia, mučenia alebo neľudského zaobchádzania, vrátane biologických experimentov, rozsiahleho niče nia a privlastňovania si majetku neodôvodneného vojenskou nutnosťou a vykonaného protiprávne a svojvoľne, nezákonných deportácií alebo premiestnenia alebo protipráv neho obmedzenia civilistu a iných vážnych porušení. Čl. 3 Štatútu ICTY k týmto zlo činom pridáva „porušenia zákonov a obyčají vojny“, vrátane použitia otrávených zbraní alebo iných zbraní určených spôsobiť zbytočné utrpenie, svojvoľného zničenia miest alebo dedín alebo spustošenia neodôvodneného vojenskou nevyhnutnosťou, útoku ale bo bombardovania akýmikoľvek prostriedkami nechránených miest, obcí, obydlia alebo budov a rabovania. 491 Porovnaj čl. 49 Ženevského dohovoru I, čl. 59 Ženevského dohovoru II, čl. 129 Ženevského dohovo ru III, čl. 146 Ženevského dohovoru IV. 492 Čl. 49 Ženevského dohovoru I. 493 Toto rozlišovanie, striktnejšie ako v iných oblastiach medzinárodného práva, sa snažila obrúsiť štúdia Medzinárodného výboru Červeného kríža týkajúca sa medzinárodného humanitárneho obyčajového prá va, ktorá sa zamerala na vnútroštátne kódexy a činnosť ozbrojených síl jednotlivých štátov a výsledkom ktorej bol zoznam zásad a noriem, ktoré podľa štúdie už majú obyčajový charakter. Bližšie pozri https:// www.icrc.org/en/doc/resources/documents/misc/customary-law-translations.htm [naposledy navštívené 19. februára 2022].

90