NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

6.2.3.1 Vojnové zločiny a rôzne druhy ozbrojených konfliktov V súvislosti s úpravou vojnových zločinov je dôležité uviesť, že medzinárodné hu manitárne právo sa aplikuje počas všetkých ozbrojených konfliktov, či už medzinárod ných, ktoré prebiehajú medzi dvomi a viacerými štátmi (niektoré z konfliktov v bývalej Juhoslávii) alebo nemedzinárodných, ktoré sa v zásade odohrávajú na území jedného štá tu (tiež niektoré z konfliktov v bývalej Juhoslávii). Toto delenie konfliktov je však veľmi dôležité, a to z toho dôvodu, že počas medzinárodných konfliktov sa aplikuje iný súbor noriem medzinárodného humanitárneho práva ako počas konfliktu nemedzinárodného. Vzhľadom na bohatú históriu medzinárodných konfliktov sú právne normy regulujúce tieto konflikty oveľa prepracovanejšie a tiež detailnejšie než normy upravujúce neme dzinárodné konflikty. Nemedzinárodné ozbrojené konflikty boli donedávna regulované vnútroštátnym právom, medzinárodné právo sa nimi začalo zaoberať až po 2. svetovej vojne. 494 Medzinárodné humanitárne právo, ktoré je aplikované počas medzinárodných ozbrojených konfliktov, má niekoľko sto zmluvných ustanovení. Nemedzinárodné oz- brojené konflikty sú regulované 19 zmluvnými článkami. Tento nepomer je významný tak kvantitatívne ako aj kvalitatívne. Súvisí to s tým, že medzinárodné humanitárne právo aplikované počas nemedzinárodných ozbrojených konfliktov je záväzné pre všetky bojujúce strany, ale o obsahu samotnej zmluvnej úpravy rozhodujú iba štáty ako primár ne subjekty medzinárodného práva. To, pochopiteľne, vedie na jednej strane k tomu, že neštátne subjekty sa necítia byť takouto právnou úpravou viazané. Na druhej strane sa ani štáty nechcú zaväzovať k tomu, čo by iné strany v konflikte nerešpektovali, o to viac, že zmluvy v oblasti medzinárodného humanitárneho práva nie sú viazané na vzájomné plnenie. Skutočnosť, že jedna zo strán konfliktu neplní normy medzinárodného humanitárneho práva, však neoslobodzuje druhú stranu konfliktu od vykonávania týchto noriem. 495 Určenie druhu ozbrojeného konfliktu je teda dôležité z hľadiska aplikovateľnos ti jednotlivých noriem medzinárodného humanitárneho práva. Ženevské dohovory z roku 1949 sa podľa ich spoločného čl. 2 aplikujú počas medzinárodných ozbrojených konfliktov. Jedinou výnimkou je ich spoločný čl. 3, ktorý stanovuje minimum ochrany počas nemedzinárodných ozbrojených konfliktov. Na nemedzinárodné ozbrojené kon flikty sa za istých podmienok navyše aplikuje aj Dodatkový protokol II z roku 1977 a na medzinárodné Dodatkový protokol I. Reálne situácie však nie sú tak jednoducho definovateľné, určiť deliacu čiaru medzi medzinárodnými a nemedzinárodnými konflik tami môže byť komplikovanou úlohou. 496 6.2.3.2 Vojnové zločiny a pojem ozbrojeného konfliktu Zmluvná definícia ozbrojeného konfliktu ako takého síce neexistuje, ale podľa vše obecne akceptovanej definície ozbrojeného konfliktu v rozhodnutí ICTY je pre existen ciu ozbrojeného konfliktu rozhodujúce, či došlo k použitiu ozbrojeného násilia a tiež 494 Vzhľadom na osobitú situáciu, ktorá sa riešila počas norimberského procesu, sa jej táto otázka netýkala. Šlo totiž o trestné stíhanie páchateľov vojnových zločinov počas svetovej vojny, teda medzinárodného konfliktu. 495 Pozri čl. 1 Ženevských dohovorov z roku 1949, tiež ICTY, Prokurátor v. Kupreškić a ost., IT-95-16-T, rozsudok Senátu, 14. január 2000, ods. 511, 517 a nasl. 496 Dinstein, Y.: The Conduct of Hostilities Under the Law of Internaitonal Armed Conflict . Cambridge: Cam bridge University Press 2010, str. 26.

91