POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

zachovania čo najväčšej prístupnosti a využiteľnosti rozhodcovského konania podľa Dohovoru ICSID volí skôr pragmatický prístup, a to aj z dôvodu, že práve lokálne po- bočky nadnárodnej korporácie bývajú priamo zainvolvované v investičnej transakcii. Z procedurálneho hľadiska majú nadnárodné korporácie ako investori k dispozícii jednak inštitucionálny mechanizmus riešenia investičných sporov, ktorý v najširšom rozsahu zastrešuje práve Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov, samozrejme za predpokladu, že im ho poskytujú bilaterálne investičné zmluvy resp. medzinárodné investičné zmluvy prípadne iné inštrumenty medzinárodného investič- ného práva. Z hľadiska využívaných foriem riešenia sporov na inštitucionálnej báze sa najčastejšie využíva medzinárodná investičná arbitráž. Okrem inštitucionálneho systé- mu riešenia sporov prichádza do úvahy aj ad hoc riešenie sporov, tiež najmä formou arbitrážneho konania, primárne s využitím Arbitrážnych pravidiel UNCITRAL. Hoci riešenie medzinárodných investičných sporov formou medzinárodnej investič- nej arbitráže, bez ohľadu na to, či pôjde o arbitráž pred ICSID alebo o ad hoc arbitráž má nesporne mnoho výhod a poskytuje nadnárodným korporáciám relatívne efektívne mechanizmy na riešenie medzinárodných investičných sporov, je potrebné spomenúť aj najväčšiu nevýhodu spojenú s týmito konaniami a tou je otázka vymožiteľnosti ná- roku priznaného rozhodcovským nálezom, najmä s ohľadom na exekučnú imunitu hostiteľských štátov. Práve otázkou vymožiteľnosti nárokov nadnárodných korporácií ako investorov voči hostiteľským štátom by bolo potrebné zaoberať sa na hlbšie, nakoľ- ko ide o najslabšie miesto v rámci oblasti riešenia medzinárodných investičných sporov vo vzťahu k nadnárodným korporáciám.

153