POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

zachovania čo najväčšej prístupnosti a využiteľnosti rozhodcovského konania podľa Dohovoru ICSID volí skôr pragmatický prístup, a to aj z dôvodu, že práve lokálne po bočky nadnárodnej korporácie bývajú priamo zainvolvované v investičnej transakcii. Z procedurálneho hľadiska majú nadnárodné korporácie ako investori k dispozícii jednak inštitucionálny mechanizmus riešenia investičných sporov, ktorý v najširšom rozsahu zastrešuje práve Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov, samozrejme za predpokladu, že im ho poskytujú bilaterálne investičné zmluvy resp. medzinárodné investičné zmluvy prípadne iné inštrumenty medzinárodného investič ného práva. Z hľadiska využívaných foriem riešenia sporov na inštitucionálnej báze sa najčastejšie využíva medzinárodná investičná arbitráž. Okrem inštitucionálneho systé mu riešenia sporov prichádza do úvahy aj ad hoc riešenie sporov, tiež najmä formou arbitrážneho konania, primárne s využitím Arbitrážnych pravidiel UNCITRAL. Hoci riešenie medzinárodných investičných sporov formou medzinárodnej investič nej arbitráže, bez ohľadu na to, či pôjde o arbitráž pred ICSID alebo o ad hoc arbitráž má nesporne mnoho výhod a poskytuje nadnárodným korporáciám relatívne efektívne mechanizmy na riešenie medzinárodných investičných sporov, je potrebné spomenúť aj najväčšiu nevýhodu spojenú s týmito konaniami a tou je otázka vymožiteľnosti ná roku priznaného rozhodcovským nálezom, najmä s ohľadom na exekučnú imunitu hostiteľských štátov. Práve otázkou vymožiteľnosti nárokov nadnárodných korporácií ako investorov voči hostiteľským štátom by bolo potrebné zaoberať sa na hlbšie, nakoľ ko ide o najslabšie miesto v rámci oblasti riešenia medzinárodných investičných sporov vo vzťahu k nadnárodným korporáciám.

153