POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

objekty alebo sú vykonávané jednotlivcami či subjektmi, nad ktorými môžu štáty vy- konávať svoju právomoc. Experti poznamenali, že hoci kybernetické aktivity môžu prechádzať viacerými hranicami alebo sa vyskytujú či už v medzinárodných vodách, alebo vo vesmíre, všetky sú vykonávané jednotlivcami alebo subjektmi podliehajúcimi jurisdikcii jedného alebo viacerých štátov. 17 V súvislosti so skutočnosťou, že stále viac aktivít sa presúva do tohto typu priestoru a každodenný život jednotlivcov ale i štátnych inštitúcií a ďalších orgánov si už bez neho ťažko predstaviť, rastie aj počet negatívnych operácií a postupov jednotlivých aktérov. A tak počnúc kybernetickými operáciami ohrozujúcimi záujmy a sféru jed- notlivcov, až po operácie narušujúce funkcie jednotlivých štátov, sa dostávame k stále početnejším prípadom spôsobujúcim spory medzi jednotlivými aktérmi, vrátane štá- tov. O tom, že nejde len o teoretické otázky, nás presviedčajú viaceré prípady z pra- xe, napr. udalosti v Estónsku v roku 2007, Rusko – Gruzínsky konflikt v roku 2008, operácie v Iráne v roku 2010, či Konflikt na Ukrajine od roku 2013 a mnohé ďalšie. 18 Vzhľadom na charakteristické črty tohto typu priestoru medzi ktoré patrí množstvo aktérov, jednoduchosť prístupu a anonymita, bude mimoriadnu výzvu predstavovať najmä pripísateľnosť správania v kybernetickom priestore. Niektorí autori uvádzajú, že zdrojom mnohých sporov medzi štátmi sú a žiaľ stále častejšie aj budú negatívne operácie prebiehajúce v kybernetickom priestore, nakoľko tieto sú jednotlivými aktérmi využívané hlavne z dôvodu nejednotného prístupu čle- nov medzinárodného spoločenstva k ich posúdeniu, riešeniu, či následnej reakcii. Aj voľba prostriedkov na riešenie následných sporov medzi štátmi je tak závislá od zodpo- vedania otázok, ku ktorým doposiaľ neexistuje jednotný prístup. Na čiastkové otázky sa tak snaží dať odpoveď napr. veda medzinárodného práva resp. jednotliví autori. Jednou z najdôležitejších činností, ktoré musí štát zasiahnutý kybernetickou ope- ráciou s negatívnymi následkami vykonať, je správna atribúcia resp. pripísanie tej- to operácie konkrétnemu aktérovi (napr. štátu). Práve správne priradenie činu, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom nejakému konkrétnemu aktérovi je nutnou súčasťou odpovede štátu na danú kybernetickú operáciu. Priradenie kybernetického útoku konkrétnemu štátu sa vykonáva omnoho ťažšie ako je to v prípade priradenia konvenčného útoku niektorému štátu. V prípade, ak je napr. odpálená raketa, dá sa s veľkou istotou a relatívne rýchlo zistiť, z ktorého štátu bola takáto raketa odpálená, takáto logika však pri kybernetických útokoch neplatí. Počas snahy o pripísateľnosť kybernetických operácií sa tak štáty stretávajú s viacerými problémami. Vo všeobecnosti je prijímaný názor, že štát nesie medzinárodnú zodpovednosť za kybernetické aktivity, ktoré sú pripísateľné štátu a ktoré predstavujú porušenie me- 17 Schmitt, M., N., (General Ed.), Tallinn Manual 2.0 on the International Law Applicable to Cyber Operations. Cambridge: Cambridge University Press, 2017, s. 12. 18 Bližšie k jednotlivým prípadom pozri: Valuch, J., Kybernetické hrozby v kontexte medzinárodného práva a medzinárodnej bezpečnosti. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019.

198