POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

objekty alebo sú vykonávané jednotlivcami či subjektmi, nad ktorými môžu štáty vy konávať svoju právomoc. Experti poznamenali, že hoci kybernetické aktivity môžu prechádzať viacerými hranicami alebo sa vyskytujú či už v medzinárodných vodách, alebo vo vesmíre, všetky sú vykonávané jednotlivcami alebo subjektmi podliehajúcimi jurisdikcii jedného alebo viacerých štátov. 17 V súvislosti so skutočnosťou, že stále viac aktivít sa presúva do tohto typu priestoru a každodenný život jednotlivcov ale i štátnych inštitúcií a ďalších orgánov si už bez neho ťažko predstaviť, rastie aj počet negatívnych operácií a postupov jednotlivých aktérov. A tak počnúc kybernetickými operáciami ohrozujúcimi záujmy a sféru jed notlivcov, až po operácie narušujúce funkcie jednotlivých štátov, sa dostávame k stále početnejším prípadom spôsobujúcim spory medzi jednotlivými aktérmi, vrátane štá tov. O tom, že nejde len o teoretické otázky, nás presviedčajú viaceré prípady z pra xe, napr. udalosti v Estónsku v roku 2007, Rusko – Gruzínsky konflikt v roku 2008, operácie v Iráne v roku 2010, či Konflikt na Ukrajine od roku 2013 a mnohé ďalšie. 18 Vzhľadom na charakteristické črty tohto typu priestoru medzi ktoré patrí množstvo aktérov, jednoduchosť prístupu a anonymita, bude mimoriadnu výzvu predstavovať najmä pripísateľnosť správania v kybernetickom priestore. Niektorí autori uvádzajú, že zdrojom mnohých sporov medzi štátmi sú a žiaľ stále častejšie aj budú negatívne operácie prebiehajúce v kybernetickom priestore, nakoľko tieto sú jednotlivými aktérmi využívané hlavne z dôvodu nejednotného prístupu čle nov medzinárodného spoločenstva k ich posúdeniu, riešeniu, či následnej reakcii. Aj voľba prostriedkov na riešenie následných sporov medzi štátmi je tak závislá od zodpo vedania otázok, ku ktorým doposiaľ neexistuje jednotný prístup. Na čiastkové otázky sa tak snaží dať odpoveď napr. veda medzinárodného práva resp. jednotliví autori. Jednou z najdôležitejších činností, ktoré musí štát zasiahnutý kybernetickou ope ráciou s negatívnymi následkami vykonať, je správna atribúcia resp. pripísanie tej to operácie konkrétnemu aktérovi (napr. štátu). Práve správne priradenie činu, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom nejakému konkrétnemu aktérovi je nutnou súčasťou odpovede štátu na danú kybernetickú operáciu. Priradenie kybernetického útoku konkrétnemu štátu sa vykonáva omnoho ťažšie ako je to v prípade priradenia konvenčného útoku niektorému štátu. V prípade, ak je napr. odpálená raketa, dá sa s veľkou istotou a relatívne rýchlo zistiť, z ktorého štátu bola takáto raketa odpálená, takáto logika však pri kybernetických útokoch neplatí. Počas snahy o pripísateľnosť kybernetických operácií sa tak štáty stretávajú s viacerými problémami. Vo všeobecnosti je prijímaný názor, že štát nesie medzinárodnú zodpovednosť za kybernetické aktivity, ktoré sú pripísateľné štátu a ktoré predstavujú porušenie me 17 Schmitt, M., N., (General Ed.), Tallinn Manual 2.0 on the International Law Applicable to Cyber Operations. Cambridge: Cambridge University Press, 2017, s. 12. 18 Bližšie k jednotlivým prípadom pozri: Valuch, J., Kybernetické hrozby v kontexte medzinárodného práva a medzinárodnej bezpečnosti. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019.

198