POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

subjektmi a tiež vytvorením mechanizmov na riešenie sporov. Ako príklad takýchto opatrení možno uviesť zosúladenie aktivít a procesov odborných tímov, ktorých úlo- hou je odpovedať na krízové incidenty v kybernetickom priestore. Založenie medzi- národných kanálov na výmenu informácii a vytvorenie orgánu, ktorý by sa zaoberal pripísateľnosťou kybernetických incidentov, ktoré dosiahnu stupeň závažnosti ozbro- jeného konfliktu 41 by tiež prispel k väčšej stabilite v tejto oblasti. Tretím druhom opatrení sú opatrenia na budovanie dôvery v oblasti zdržanlivosti. Tieto opatrenia by obsahovali nástroje aplikácie medzinárodného práva na konflikty, ktorých cieľom by bolo obmedziť potenciálne ciele kybernetických operácií a tiež usta- novenie niektorých medzinárodných aktérov a cieľov ako neutrálnych, čo by zamedzilo vedeniu kybernetických operácií na tieto ciele. 42 Záverečným druhom opatrení sú opatrenia v technickej oblasti. 43 Všetky vyššie spomenuté druhy opatrení by mali jednoznačný vplyv na úroveň spolupráce v me- dzinárodnom spoločenstve v oblasti kybernetickej bezpečnosti a súvisiacich sporov. Na samotnú otázku pripísateľnosti správania by mali najväčší vplyv opatrenia krízové- ho manažmentu, ktoré jasne spomínajú vytvorenie medzinárodného režimu kyberne- tickej atribúcie. Ako už bolo spomenuté, návrh počíta s vytvorením orgánu, ktorého členmi by boli iba štáty. Podstatou tejto myšlienky je, že štáty by mali vytvoriť akési spoločné pracovné tímy, ktoré by sa špecializovali na rôzne oblasti v rámci kybernetic- kých operácií a v prípade, ak by došlo k nejakému kybernetickému incidentu, bol by práve takýto tím špecialistov využitý na jeho riešenie. 44 Ako ďalšia z možností je uvádzaná myšlienka think-tanku RAND Corporation, v ktorej sa počíta s vytvorením medzinárodnej organizácie nazývanej Global Cyber Attribution Consortium, ktorej cieľom by bolo združovať medzinárodných expertov zaoberajúcich sa kybernetickými otázkami za účelom vykonania expertného vyšetro- vania, ktorého cieľom by mala byť mimo iného pripísateľnosť kybernetickej operá- cie. 45 Aj v tomto prípade je cieľom vytvoriť medzinárodnú organizáciu s čo najväčším zastúpením expertov zo všetkých krajín sveta. V prípade Global Cyber Attribution Consortium by ale členmi nemali byť samotné štáty, ale zástupcovia dvoch sektorov. V prvom rade by malo ísť o technických expertov z oblasti kybernetickej a informač- nej bezpečnosti z radov súkromných spoločností a tiež akademickej obce. V druhom rade by sa malo jednať o odborníkov z oblasti práva, medzinárodnej politiky a ky- bernetickej politiky. Táto myšlienka odmieta prítomnosť zástupcov štátov v radoch medzinárodnej organizácie z dôvodu, že by sa samotné štáty mohli pričiniť o zníže- 41 Healey, J., et al., Confidence – Building Measures in Cyberspace: A Multistakeholder approach for Stability and Security . The Atlantic Council, 2014, s. 7. 42 Ibid, 13-14. 43 Ibid, 16. 44 Ibid, 8. 45 Davis, J., S., II et al., Stateless Attribution: Toward International Accountability in Cyberspace . Santa Monica: RAND Corporation, 2017, s. 27.

204