POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

subjektmi a tiež vytvorením mechanizmov na riešenie sporov. Ako príklad takýchto opatrení možno uviesť zosúladenie aktivít a procesov odborných tímov, ktorých úlo hou je odpovedať na krízové incidenty v kybernetickom priestore. Založenie medzi národných kanálov na výmenu informácii a vytvorenie orgánu, ktorý by sa zaoberal pripísateľnosťou kybernetických incidentov, ktoré dosiahnu stupeň závažnosti ozbro jeného konfliktu 41 by tiež prispel k väčšej stabilite v tejto oblasti. Tretím druhom opatrení sú opatrenia na budovanie dôvery v oblasti zdržanlivosti. Tieto opatrenia by obsahovali nástroje aplikácie medzinárodného práva na konflikty, ktorých cieľom by bolo obmedziť potenciálne ciele kybernetických operácií a tiež usta novenie niektorých medzinárodných aktérov a cieľov ako neutrálnych, čo by zamedzilo vedeniu kybernetických operácií na tieto ciele. 42 Záverečným druhom opatrení sú opatrenia v technickej oblasti. 43 Všetky vyššie spomenuté druhy opatrení by mali jednoznačný vplyv na úroveň spolupráce v me dzinárodnom spoločenstve v oblasti kybernetickej bezpečnosti a súvisiacich sporov. Na samotnú otázku pripísateľnosti správania by mali najväčší vplyv opatrenia krízové ho manažmentu, ktoré jasne spomínajú vytvorenie medzinárodného režimu kyberne tickej atribúcie. Ako už bolo spomenuté, návrh počíta s vytvorením orgánu, ktorého členmi by boli iba štáty. Podstatou tejto myšlienky je, že štáty by mali vytvoriť akési spoločné pracovné tímy, ktoré by sa špecializovali na rôzne oblasti v rámci kybernetic kých operácií a v prípade, ak by došlo k nejakému kybernetickému incidentu, bol by práve takýto tím špecialistov využitý na jeho riešenie. 44 Ako ďalšia z možností je uvádzaná myšlienka think-tanku RAND Corporation, v ktorej sa počíta s vytvorením medzinárodnej organizácie nazývanej Global Cyber Attribution Consortium, ktorej cieľom by bolo združovať medzinárodných expertov zaoberajúcich sa kybernetickými otázkami za účelom vykonania expertného vyšetro vania, ktorého cieľom by mala byť mimo iného pripísateľnosť kybernetickej operá cie. 45 Aj v tomto prípade je cieľom vytvoriť medzinárodnú organizáciu s čo najväčším zastúpením expertov zo všetkých krajín sveta. V prípade Global Cyber Attribution Consortium by ale členmi nemali byť samotné štáty, ale zástupcovia dvoch sektorov. V prvom rade by malo ísť o technických expertov z oblasti kybernetickej a informač nej bezpečnosti z radov súkromných spoločností a tiež akademickej obce. V druhom rade by sa malo jednať o odborníkov z oblasti práva, medzinárodnej politiky a ky bernetickej politiky. Táto myšlienka odmieta prítomnosť zástupcov štátov v radoch medzinárodnej organizácie z dôvodu, že by sa samotné štáty mohli pričiniť o zníže 41 Healey, J., et al., Confidence – Building Measures in Cyberspace: A Multistakeholder approach for Stability and Security . The Atlantic Council, 2014, s. 7. 42 Ibid, 13-14. 43 Ibid, 16. 44 Ibid, 8. 45 Davis, J., S., II et al., Stateless Attribution: Toward International Accountability in Cyberspace . Santa Monica: RAND Corporation, 2017, s. 27.

204