POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

Zároveň je potrebné si uvedomiť, že pri vytváraní medzinárodného režimu atribúcie kybernetických operácií s cieľom predchádzať sporom resp. „uľahčovať“ ich riešenie na medzinárodnej úrovni, by veľmi ľahko mohlo dôjsť k problémom rôzneho charak teru. Vo svojej práci sa K. Grindal venuje najmä potenciálnym problémom, ktoré by mohli postihnúť medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pripísateľnosťou kyberne tických operácií. Jedným z hlavných problémov by mohlo byť to, že sa nepriateľská geopolitická situácia prenesie aj do chodu novej medzinárodnej organizácie, prípadne v takejto organizácii nebudú mať zastúpenie hlavní svetoví aktéri, čo značne zníži legi timitu organizácie. Ďalší problém by mohlo predstavovať financovanie takejto organi zácie, pretože samotné štáty by často veľmi neochotne prispievali na chod takej medzi národnej organizácie, ktorá sa bude zaoberať pripísateľnosťou operácií, ktoré by mohli pochádzať z členského štátu. Problém by mohla predstavovať aj účasť súkromného sektora na chode organizácie, keďže záujmy súkromných subjektov sa často nezhodujú so záujmami verejného sektora. 50 Záver Spory existovali od nepamäti a to medzi rôznymi entitami. Sú neoddeliteľnou súčas ťou života medzinárodného spoločenstva a existencie jednotlivých štátov, ako primár nych subjektov medzinárodného práva. Súčasné prostriedky na riešenie sporov medzi nimi sú považované v zásade za dostatočné a v rámci možností ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii aj za vyhovujúce. Zatiaľ tak nie je pociťovaná zreteľná potreba ich zmeny, či doplnenia. Pokrok vedy a techniky prejavujúci sa v neustálom prenika ní informačných technológií do každodenného života jednotlivcov, organizácií, štátov i ďalších entít nás však čoraz častejšie stavia pred nové otázky a výzvy. Na niektoré z nich sa snaží reagovať veda medzinárodného práva, pričom však nielen pohľady jej predstaviteľov ale i jednotlivých členov medzinárodného spoločenstva sa vo viacerých ohľadoch zatiaľ líšia. 51 Kybernetický priestor sa totiž v mnohých ohľadoch odlišuje od doposiaľ známych a využívaných úrovní priestoru. Má globálny rozmer, ktorý stiera hranice medzi štát mi a funguje bez ohľadu na politický systém, s mimoriadne širokou paletou aktérov od jednotlivcov, cez rôzne zoskupenia až po štáty. 52 Svojou „otvorenosťou“ a jednodu chým prístupom sa stáva priestorom ako stvoreným aj pre negatívne operácie rôzneho stupňa závažnosti. O tom, že nejde len o teoretické otázky, nás presviedčajú viaceré prípady z praxe, napr. udalosti v Estónsku v roku 2007, Rusko – Gruzínsky konflikt 50 Grindal, K., et al., Institutionalizing Transanational Cyber Attribution: A survey and research agenda . Internet Governance Project, 2018, s. 10. 51 Bližšie pozri napr. Bednár, D., Postačuje recentná úprava Medzinárodného humanitárného práva na regulá ciu budúcich ozbrojených konfliktov 21. storočia? In: Comenius, 2019 citováno 15. 10. 2019. 52 Bližšie pozri: Melkova, M., Sokol, T., Kybernetický priestor ako nová dimenzia národnej bezpečnosti . In: Bezpečnostné fórum 2015. I. zväzok , Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela – Belianum, 2015, s. 55-56.

206