POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

Zároveň je potrebné si uvedomiť, že pri vytváraní medzinárodného režimu atribúcie kybernetických operácií s cieľom predchádzať sporom resp. „uľahčovať“ ich riešenie na medzinárodnej úrovni, by veľmi ľahko mohlo dôjsť k problémom rôzneho charak- teru. Vo svojej práci sa K. Grindal venuje najmä potenciálnym problémom, ktoré by mohli postihnúť medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pripísateľnosťou kyberne- tických operácií. Jedným z hlavných problémov by mohlo byť to, že sa nepriateľská geopolitická situácia prenesie aj do chodu novej medzinárodnej organizácie, prípadne v takejto organizácii nebudú mať zastúpenie hlavní svetoví aktéri, čo značne zníži legi- timitu organizácie. Ďalší problém by mohlo predstavovať financovanie takejto organi- zácie, pretože samotné štáty by často veľmi neochotne prispievali na chod takej medzi- národnej organizácie, ktorá sa bude zaoberať pripísateľnosťou operácií, ktoré by mohli pochádzať z členského štátu. Problém by mohla predstavovať aj účasť súkromného sektora na chode organizácie, keďže záujmy súkromných subjektov sa často nezhodujú so záujmami verejného sektora. 50 Záver Spory existovali od nepamäti a to medzi rôznymi entitami. Sú neoddeliteľnou súčas- ťou života medzinárodného spoločenstva a existencie jednotlivých štátov, ako primár- nych subjektov medzinárodného práva. Súčasné prostriedky na riešenie sporov medzi nimi sú považované v zásade za dostatočné a v rámci možností ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii aj za vyhovujúce. Zatiaľ tak nie je pociťovaná zreteľná potreba ich zmeny, či doplnenia. Pokrok vedy a techniky prejavujúci sa v neustálom prenika- ní informačných technológií do každodenného života jednotlivcov, organizácií, štátov i ďalších entít nás však čoraz častejšie stavia pred nové otázky a výzvy. Na niektoré z nich sa snaží reagovať veda medzinárodného práva, pričom však nielen pohľady jej predstaviteľov ale i jednotlivých členov medzinárodného spoločenstva sa vo viacerých ohľadoch zatiaľ líšia. 51 Kybernetický priestor sa totiž v mnohých ohľadoch odlišuje od doposiaľ známych a využívaných úrovní priestoru. Má globálny rozmer, ktorý stiera hranice medzi štát- mi a funguje bez ohľadu na politický systém, s mimoriadne širokou paletou aktérov od jednotlivcov, cez rôzne zoskupenia až po štáty. 52 Svojou „otvorenosťou“ a jednodu- chým prístupom sa stáva priestorom ako stvoreným aj pre negatívne operácie rôzneho stupňa závažnosti. O tom, že nejde len o teoretické otázky, nás presviedčajú viaceré prípady z praxe, napr. udalosti v Estónsku v roku 2007, Rusko – Gruzínsky konflikt 50 Grindal, K., et al., Institutionalizing Transanational Cyber Attribution: A survey and research agenda . Internet Governance Project, 2018, s. 10. 51 Bližšie pozri napr. Bednár, D., Postačuje recentná úprava Medzinárodného humanitárného práva na regulá- ciu budúcich ozbrojených konfliktov 21. storočia? In: Comenius, 2019 citováno 15. 10. 2019. 52 Bližšie pozri: Melkova, M., Sokol, T., Kybernetický priestor ako nová dimenzia národnej bezpečnosti . In: Bezpečnostné fórum 2015. I. zväzok , Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela – Belianum, 2015, s. 55-56.

206