PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ V DOBĚ KORONAVIRU / Jan Pichrt - Jakub Morávek (ed.)

konávaných mimo pracovného pomeru a podľa právneho stavu de lege lata predstavuje odchýlku k desiatej časti Zákonníka práce, ktorá upravuje pracovnoprávny inštitút dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 3.1.1 Obmedzenie zásady zmluvnosti v pracovnom práve Jednostranné nariadenie práce z domácnosti zamestnanca významným spôso- bom zasiahlo do zásady zmluvnosti v pracovnom práve. Ustanovenie § 250b ods. 2 písm. a) ZP o jednostrannom nariadení práce z domácnosti zamestnanca je výnimkou zo zásady zmluvnosti v pracovnom práve, pokiaľ ide o dohodnuté zmluvné podmienky vykonávanej práce v zmysle § 54 ZP. Povaha a obsah jednostranného nariadenia práce z domácnosti zamestnanca upra- vená v § 250b ako odchýlka zo všeobecnej právnej úpravy v prvej až desiatej časti ZP je preto relevantná nielen vo vzťahu k doterajšiemu právnemu modelu domáckej práce a telepráce podľa § 52 Zákonníka práce, ale tiež vo vzťahu k všeobecnej úprave zásady zmluvnosti v zmysle § 54 ZP. Podľa § 54 ZP zmena zmluvných podmienok by mala byť uskutočnená v písomnej forme. Ustanovenie § 250b ods. 1 písm.a) ZP na rozdiel od § 54 ZP zamestnávateľovi neukladá povinnosť uskutočniť túto zmenu pracovných podmienok v písomnej forme, aj keď z hľadiska právnej istoty obidvoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu by bolo vhodnejšie túto zmenu uskutočniť v písomnej forme. V prípade § 250b ods. 2 písm. a) ZP ide o zákonnú výnimku zo zásady zmluvnosti v pracovnom práve, ktorá by mala platiť len dočasne, no zákonodarca s ňou počíta aj do budúcnosti v prípade vzniku mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu súvisiaceho s verejným zdravím. 3.1.2 Jednostranné nariadenie práce z domácnosti a preloženie zamestnanca Jednostranná zmena miesta výkonu práce z práce v sídle zamestnávateľa na prácu vykonávanú z domácnosti zamestnanca na základe jednostranného právneho úkonu zamestnávateľa fakticky predstavuje aj jednostranné preloženie zamestnanca na iné miesto výkonu práce. 7 Jednostranné nariadenie práce z domácnosti zamestnanca je jednostranným práv- nym úkonom ( § 34 a nasl. Občianského zákonníka a § 17 ZP), lebo zo strany zamest- návateľa, obdobne ako v iných prípadoch jednostranného preradenia zamestnanca, ide o prejav vôle zamestnávateľa, ktorý spôsobuje pre zamestnanca významné právne následky, ktorý vykazuje právne charakteristiky pojmu právny úkon, ako ho zakotvuje § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7 BARANCOVÁ, H. a kol.: Zákonník práce, komentár, vyda. C.H. Beck, 2019, str. 545 a nasl.

20