PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ V DOBĚ KORONAVIRU / Jan Pichrt - Jakub Morávek (ed.)

Kritike možno podrobiť i „dobrovoľnosť“ testovania, keď účasť na testovaní s nega- tívnym výsledkom predstavovala výnimku zo zákazu vychádzania a výnimku zo zákazu vstupu do priestorov zamestnávateľa. Do úvahy síce prichádzalo čerpanie dovolenky za kalendárny rok a čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, ktoré však nepova- žujeme za pravdepodobné, a ak to dohodnutý druh práce umožňoval, bolo možné vykonávať prácu z domu. Na druhej strane, zamestnanci u viacerých zamestnávateľov museli čeliť vyhrážkam, podľa ktorých sa neúčasť na testovaní mala považovať za zá- važné porušenie pracovnej disciplíny, v nadväznosti na čo malo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedomujeme si, že okam- žité skončenie pracovného pomeru by bolo neplatné, o čom však neboli presvedčení zamestnanci, ktorých sa to týka. Domnievame sa tiež, že neúčasť na „dobrovoľnom“ testovaní stavia zamestnanca do nepriaznivej situácie z pohľadu jeho hmotného za- bezpečenia (a hmotného zabezpečenia jeho rodiny). Iba v prípade, ak sa zamestnanec zúčastnil na testovaní s pozitívnym výsledkom, mu bola nariadená karanténa, počas ktorej bol zabezpečený dávkou nemocenského poistenia.

82