SBORNÍK 66 SVOČ 2016

a taktiež má moc vlastnými predpismi ovplyvňovať správanie svojich členov), ekono- mický základ (subjekty záujmovej samosprávy majú svoj vlastný majetok, s ktorým hospodária) a v neposlednom rade personálny základ (personálny substrát, ktorý je subjektu záujmovej samosprávy v istých veciach podriadený, a nad ktorým subjekty záujmovej samosprávy vykonávajú svoju moc). 20 Zákonný základ zriadenia by teoreticky mohol byť daný zákonom o športe, ktorý vo viacerých paragrafoch vymedzuje jednotlivé subjekty v rámci organizačnej štruk- túry športu, respektíve podáva ich definíciu. 21 Je však otázne, či by štát sám zriadil, alebo sám vykonával úlohy týmto subjektom v zákone o športe zverené, ak by takéto subjekty nevznikli. Otáznym tiež ostáva či by tak štát robil prostredníctvom orgánom verejnej správy, konkrétne napríklad prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, vý- skumu a športu Slovenskej republiky – vtedy by sme mohli uvažovať o zaradení športu do oblasti štátnej správy, alebo by tieto subjekty zriaďoval priamo zákonom – a teda by sme mohli šport zaradiť do záujmovej samosprávy. Podľa formulácie zákona o športe sa však naopak javí, že žiadne športové organizácie nie sú vytvárané priamo zo zákona. Tým sa vylučuje prvý zo základných znakov záujmovej samosprávy – zákonný základ. Právny základ jednotlivých spravujúcich subjektov v rámci športu je daný v zákone o športe, konkrétne v § 8 ods. 1 kde sa píše: „Športovou organizáciou je právnická oso- ba…“ 22 Právna subjektivita však nie je jediným prvkom, ktorý tento definičný znak obsahuje; je to aj moc vlastnými predpismi ovplyvňovať správanie svojich členov – to- tiž ak by takúto moc športové organizácie nemali, ani disciplinárne konanie, ktorému sa v tejto práci budeme bližšie venovať, by nemalo právny podklad z moci zákona, ale iba ako súkromnoprávne dojednanie. 23 Ekonomický základ športových organizácií je vyjadrený v možnosti byť prijíma- teľom verejných prostriedkov, ako aj v oprávnení (a povinnosti) vyberať od svojich členov členský príspevok. 20 Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012. 180-181 s. ISBN 978-80-89603-03-9 21 Zákon síce pomenované subjekty nevytvára, dáva však možnosť zriadenia na základe zákona, a v prípade zriadenia týmto subjektom ukladá práva a povinnosti – v zákone o športe je tak najmä v § 5 ods. 3, § 16, § 17, § 18. Zákon o športe síce výslovne predpokladá existenciu Slovenského Olympijského výboru v § 24 a § 25 – ten je však tiež založený ako občianske združenie a nie je vytvorený týmto ani iným osobitným zákonom. 22 Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 23 Záväznosť vnútorných predpisov je však sporná. Otázne je či záväznosť vnútorných predpisov športo- vých zväzov a organizácii je založená na zmluvnom základe (tento názor zastáva napríklad doc. Tomáš Gábriš vo svojom diele Gábriš, T.: Zmluvné záväzky a základné práva športovcov. 1. vydanie. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 35-42 s. ISBN 978-80-7165-849-8), alebo na druhej strane ich možno označiť za interné normatívne akty, záväzných nie na základe zmluvnom, ale na základe záko- nom uloženej právomoci športovým organizáciám a najmä národným športovým zväzom, vydávať tieto interné normatívne akty a zaväzovať nimi svojich členov. Dokonca pri predpisoch Slovenskej advo- kátskej komory časť teoretikov hovorí o ich všeobecnej záväznosti (Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012. 180 s. ISBN 978-80-89603-03-9).

331