SBORNÍK 66 SVOČ 2016

nie, kedy priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú iba orgány štátnej správy, ktoré sú vždy i štátnym orgánom (s výnimkou verejných zborov, ktoré nemožno označiť za štátny orgán – predstavujú istú organizačnú zložku štátneho aparátu). Nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy môžu byť i subjekty od štátu odlišné – sem potom zara- ďujeme subjekty územnej a záujmovej samosprávy. Štátna správa je vykonávaná vždy v mene a na účet štátu. Pritom však pre šport platí, že i keď nemožno vylúčiť štátny záujem v športe, nemožno povedať, že by činnosti zverené do pôsobnosti športových organizácií a športových národných zväzov boli vykonávané v mene štátu; spravidla sú vykonávané v mene toho-ktorého národného športového zväzu, respektíve tej-ktorej športovej organizácie. 17 Rovnako je to i pri definičnom znaku „na účet štátu“ – tu taktiež nemožno vylúčiť, že štát môže poskytnúť finančné zdroje na naplnenie niekto- rých úloh, ale športové organizácie a národné športové zväzy majú zákonom o športe priznanú právomoc a dokonca povinnosť vyberať od svojich členov ročné členské prís- pevky na svoju činnosť (§ 9 ods. 1 zákona o športe). 18 Športové organizácie teda jed- notlivé definičné znaky štátnej správy nenapĺňajú, a ich orgány nemôžu predstavovať orgány štátnej správy – takým môže byť iba orgán, ktorého prevažná časť činností má charakter štátnej správy. Ostatnú verejnú správu predstavujú subjekty nekorporatívneho charakteru. To predstavuje zásadný rozdiel medzi samosprávou – predstavovanou subjektmi korpora- tívneho charakteru a ostatnou verejnou správou. Verejnoprávnu korporáciu ako sub- jekt samosprávy, vymedzuje P. Prúcha vo svojej knihe Správní právo, obecná část na- sledovne: „ Veřejnoprávní korporace je zpravidla samosprávnou institucí představovanou společenstvím osob, spojených cíli při realizaci veřejných zájmú, jež je státem aprobována a jíž je přiznána příslušná právní subjektivita. Subjektivita veřejnoprávních korporací zahrnuje jak subjektivitu ve sféře veřejného práva, tak subjektivitu ve sféře soukromého práva.“ 19 Naproti tomu subjektom ostatnej verejnej správy je spravidla druh právnic- kej osoby (aj fyzickým osobám možno priznať verejno-mocenské oprávnenia v rámci verejnej správy), ktorá je založená na nečlenskom princípe, a teda je pre ňu dôležitejší skôr vecný než personálny substrát. Medzi ostatnú verejnú správu zaraďujeme verej- noprávne inštitúcie, verejnoprávne ustanovizne, právnické osoby súkromného práva a fyzické osoby. Na základe vyššie uvedeného vymedzenia pojmov štátna správa a ostatná verejná správa, máme za to, že športové organizácie a športové národné zväzy majú najbližšie k sfére záujmovej samosprávy. Medzi základné znaky záujmovej samosprávy zaraďujeme: zákonný základ jej zria- denia, právny základ (subjekt záujmovej samosprávy má vždy právnu subjektivitu 17 Samozrejme i tu nachádzame výnimky, napríklad už spomenutá reprezentácia. 18 Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012. 109-114 s. ISBN 978-80-89603-03-9 19 Prúcha, P.: Správní právo. Obecná část. 8. Vydání Brno: Nakladatelství Doplněk, 2012. 58 s. ISBN 978- 80-7239-281-0

330